BRATISLAVA. Bezplatné zdravotníctvo v štáte, ktorý sa o zdravie svojich občanov kompletne postará. Dlhé roky opakovaná rétorika Smeru platí po jeho druhej vláde skôr na papieri, ako v praxi.
Ľudia napriek zdravotným odvodom musia ročne na zdravotnú starostlivosť doplácať až stovky eur. Do nemocníc si pacienti stále nosia toaletný papier a tie sa napriek opakovaným oddlženiam stále nanovo zadlžujú.
Nedostatok peňazí v zdravotníctve má na svedomí aj dobre organizovaná chobotnica politikov a obchodníkov so zdravím, ktorí prostredníctvom predražených zákaziek z verejných zdrojov odsávajú milióny eur.
Zdravotníctvo a jeho stav je tak niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami jednou z oblastí, v ktorej Smer najviac zlyhal. Po ôsmich rokoch vlády (2006 – 2010 a 2012 – 2016) sa totiž za jeho stav už nemá na koho vyhovárať.
Dávno je preč aj exminister zdravotníctva Rudolf Zajac (ANO), na kritike reforiem ktorého si Smer v roku 2006 postavil predvolebnú kampaň. A vyhral.
Chobotnica v slovenskom zdravotníctve ctí rodinu a veľké peniaze Čítajte Bezplatné zdravotníctvo za stovky eur
Nosnou témou predvolebnej kampane Smeru v roku 2006 bolo zrušenie dvadsaťkorunového poplatku (0,66 eura) za vyšetrenie u lekára, ktoré zaviedol Zajac za druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ).
Čo sa dá kúpiť za predražené CT
- V roku 2014 chcela nemocnica v Piešťanoch kúpiť CT za takmer 1,6 milióna eur. O rok neskôr kúpila poliklinika na prešovskom sídlisku Sekčov patriaca Pente v podstate to isté CT za 418 – tisíc eur. Rozdiel medzi kúpnymi cenami obidvoch CT je tak zhruba 1,2 milióna eur.
- Denník SME sa opýtal zdravotných poisťovní, aká zdravotná starostlivosť sa dá za tento cenový rozdiel nakúpiť.Tu je výsledok, čísla sú približné.
- Všeobecná zdravotná poisťovňa:
- - 330 operácií TEP bedrového kĺbu
- - 470 dvojdutinových kardiostimulátorov
- - 19 500 balení očkovacej vakcíny Infanrix hexa (Vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, Haemophilus influenzae b, detskej mozgovej obrne, hepatitíde B).
- Dôvera:
- – 1280 elektrických polohovacích postelí
- – 26 transplantácií pečene
- – 77 000 preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov pre dospelých.
- Union:
- – 24 000 000 päťmililitrových striekačiek
- – 4 460 966 obyčajných 12 cm širokých nesterilných obväzov
- – 3109 operácií sivého zákalu s implantáciou umelej vnútroočnej šošovky
- – 2182 operácií žlčníka
- – 247 933 deťom do päť rokov by sa dala uhradiť mesačná zdravotná starostlivosť u lekára na základe kapitácie.
Tento sľub Smer po vyhratých voľbách splnil. Okrem neho zrušil aj 50-korunový poplatok (1,66 eura) za deň pobytu v nemocnici. Zostal však stokorunový poplatok (3,32 eura) za deň pobytu sprevádzajúcej osoby v nemocnici. Táto finančná záťaž dopadala najmä na matky malých detí, ktoré s nimi boli v nemocnici počas hospitalizácie.
Smer tiež znížil poplatok za vydanie lieku v lekárni z 20 korún (0,66 eura) na päť (0,17 eura). Naopak, poplatok za návštevu pohotovosti vo výške 60 korún (1,99 eura) a za prevoz sanitkou vo výške dve koruny za kilometer (0,07 eura) ponechal. Za ministra Valentoviča sa znížila aj DPH na lieky z 19 na 10 percent.
Niekdajší expert SDKÚ na zdravotníctvo Viliam Novotný (teraz Šanca) v roku 2015 vyčíslil, že napriek zrušeniu Zajacových poplatkov pacient za druhej vlády Roberta Fica (Smer) dopláca v zdravotníctve viac ako za druhej Dzurindovej vlády.
„Kým v roku 2005 doplácal priemerne v zdravotníctve 125 eur ročne, v roku 2009 to bolo už 215 eur. Mimochodom, v súčasnosti je to viac ako 300 eur,“ napísal v blogu Novotný.
O stále sa zvyšujúcich priamych platbách pacientov v zdravotníctve za posledné desaťročie, napriek zrušeniu Zajacových dvadsaťkorunačiek, písal v štúdii v novembri 2013 aj anylytik INEKO Dušan Zachar.Na týchto platbách mali leví podiel najmä doplatky za lieky. Len za prvé tri roky prvej Ficovej vlády sa celkové doplatky nominálne zvýšili o 17,4 percenta oproti roku 2006.
Bol to práve Novotný, ktorý za prvej Ficovej vlády v roku 2009 navrhol v parlamente zavedenie ochranného limitu spoluúčasti pacienta v zdravotníctve vo výške desať eur mesačne. Vtedajšia koalícia Smeru, SNS a HZDS za jeho návrh nehlasovala.
Strop na doplatky za lieky dal až minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ).
Dôchodcovia s mesačným príjmom menej ako 329 eur od apríla 2011 nemali za predpísané lieky zaplatiť viac ako 45 eur mesačne, zdravotne postihnutí ľudia dokonca len 30 eur.
Ešte „veľkorysejší“ ako Uhliarik bol na konci svojej druhej vlády Fico. Len niekoľko mesiacov pred voľbami, v novembri 2015 parlament ovládaný Smerom a inšpirovaný druhým sociálnym balíčkom schválil zníženie doplatkov za lieky pre všetkých dôchodcov, invalidov a deti do šiestich rokov. Pre seniorov a invalidov znížil doplatky na 25 eur štvrťročne, pre deti do šesť rokov na osem eur a ťažko postihnuté deti do šiestich rokov nedoplácajú za lieky vôbec.
Ťažko opísateľnou finančnou záťažou sú pre ľudí poplatky u lekára. Poriadok v nich sa za druhej Ficovej vlády snažil novelou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti platnou od apríla 2015 urobiť minister zdravotníctva Viliam Čislák (Smer).
Právny predpis však priniesol do zdravotníctva ešte väčší chaos. Lekári a veľké zdravotnícke siete ako napríklad Procare z Penty si totiž našli legálne spôsoby, ako naďalej vyberať peniaze. Platí to najmä o poplatku za prednostné vyšetrenie, ktoré na návrh žilinského župana Juraja Blanára (Smer) tiež zrušil Čislákov zákon.
(zdroj: SME)Lekári a sestry si vydobyli platy výpoveďami
Predvolebná kampaň pred predčasnými voľbami v roku 2006 bola ovplyvnená aj štrajkom lekárov vo viacerých slovenských nemocniciach za vyššie mzdy.
Pamätným sa stalo najmä hádzanie plášťov k nohám vtedajšieho premiéra Dzurindu počas jeho marcového stretnutia s lekármi a sestrami v bratislavskej ružinovskej nemocnici.
Smer, ktorý bol vtedy opozičnou stranou, boj lekárov za vyššie platy podporoval. Lekárom sľúbil, že im platy stúpnu z 2,1-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve na jej trojnásobok. Sestrám sa mali platy zvýšiť z 1,1-násobku na 1,5-násobok. Smer však podľa analýzy INEKO z roku 2009 tento sľub nesplnil.
V pomere k násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve zostali na rovnakej úrovni ako za druhej Dzurindovej vlády, hoci mzdy v zdravotníctve rástli rýchlejšie ako priemerná mzda.
Napriek tomu hlavný aktér štrajkov lekárov z roku 2006 Marian Kollár za prvej vlády Roberta Fica (Smer) neprotestoval. „Nezdalo sa nám to vzhľadom na krízu vhodné. Chceli sme byť solidárni so spoločnosťou,“ povedal v roku 2009.
Pravdepodobnejšie je, že mal bližšie k Smeru ako k pravici. V minulosti napríklad kandidoval za HZD exprezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý sa netajil sympatiami k Smeru.
Kollár opäť protestoval až za pravicovej vlády premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ). Ministrom zdravotníctva bol Ivan Uhliarik (KDH). Počas jesene v roku 2011 podalo približne zo 6000 nemocničných lekárov hromadné výpovede 2400, čo viedlo na začiatku decembra k vyhláseniu núdzového stavu.
Výsledkom bolo podpísanie memoranda medzi Lekárskym odborovým združením, ktorému šéfoval Kollár, a Radičovej vládou.
Atestovaným nemocničným lekárom mali podľa neho postupne stúpnuť platy na 2,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Pre predčasné voľby v roku 2012 posledné etapy zvyšovania platov lekárov dokončila až Uhliarikova nástupkyňa Zuzana Zvolenská (Smer).
Za vyššie platy bojovali aj sestry. Rovnako ako lekári hlavnú kampaň spustili za Radičovej vlády. Petíciu, ktorá obsahovala aj zvýšenie platov, podpísalo v roku 2011 až 243-tisíc ľudí. Na rozdiel od lekárov si sympatie verejnosti sestry získali tým, že nedávali hromadné výpovede.
Tesne pred predčasnými voľbami v roku 2012 parlament hlasmi všetkých prítomných poslancov vrátane opozičných zo Smeru, schválil zákon, ktorý im zvyšoval platy. Po voľbách však víťazný Smer povedal, že na vyššie platy nie sú peniaze. Mzdy sestrám sa tak zvyšovali len v štátnych nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.
Ďalšia rana pre sestry prišla v roku 2013, keď Ústavný súd stopol zákon, ktorý im zvyšoval platy. Jeho konanie inicioval šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Po tom, čo sa šéfom komory stal Kollár, Dragula sa presunul za poradcu premiéra Fica.
Platy nielen nemocničným sestrám, ale aj ostatným zdravotníkom zvýšil tesne pred voľbami od 1. januára 2016 minister Čislák. Niektorým sestrám sa však zákon nepáčil, lebo negarantuje zvyšovanie miezd každé tri roky a ich úroveň nedvíhajú odpracované roky. Protestovali výpoveďami. Z takmer 19-tisíc nemocničných sestier ich vo výpovednej lehote na konci roku 2015 zotrvávalo približne tisíc.
Z predvolebných sľubov. (zdroj: ARCHÍV SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)Dlhy nemocníc rastú napriek oddlženiam
Jednou z požiadaviek lekárov, ktorí v roku 2011 podávali hromadné výpovede, bol zákaz transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Rovnakú požiadavku mal v predvolebnej kampani v roku 2006 aj Smer.
Reagoval ňou tak na transformáciu zdravotníckych zariadení, ktorú spustil minister Zajac. Pred voľbami v roku 2006 však narazil na premiéra Dzurindu, ktorý ju zastavil.
