Keď Smer v roku 2006 preberal zdravotníctvo po exministrovi Rudolfovi Zajacovi (ANO), zastrájal sa, že zmení jeho „protiľudové“ reformy, napríklad dvadsaťkorunáčky u lekára. Nakoľko a v čom Smer za takmer desať rokov, s krátkou prestávkou za vlády Ivety Radičovej z SDKÚ, zmenil reformy naštartované Zajacom?
„Smer sa síce verbálne vymedzoval voči Zajacovej reforme, v skutočnosti však veľa protireformných opatrení neurobil. Boli to „len“ tie dvadsaťkorunáčky, zrušenie transformácie nemocníc a nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Znamená to, že mohli kedykoľvek vymeniť jeho predsedu. Ale do ostatných vecí príliš nezasahoval. Uvediem príklad. Bolo zavedené ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Vláda si v roku 2006 dala do programového vyhlásenia, že ho zruší. Ale nespravila to.“
Čím si vysvetľujete rozpor medzi rétorikou a činmi Smeru?
„Je daná dvoma vecami. Tým, že Zajacova reforma nie je hlúpa. Aj ľudia v Smere, ktorí tomu rozumejú, ju považujú za dobrý konštrukt. Po druhé, na to aby ju zmenili, museli by mať formulovanú alternatívu. A oni nevedia, čo so zdravotníctvom. Zajac je zlý, ale alternatíva neexistuje.“
Prečo Smer nemá v zdravotníctve vlastnú alternatívu?
„Nemajú na to ľudí. Smer je myšlienkovo vyprázdnený a v zdravotníctve to platí dvojnásobne. Zvyčajne prichádza s riešeniami neexistujúcich problémov. V tom sú v Smere majstri. Napríklad protiteroristické zákony. Povedia, že aké je to úspešné, lebo tu žiaden terorista nie je.“
Čo Smer nezrušil a podľa vás je dobré, že tak urobil?
„To, že sú zdravotné poisťovne akciovými spoločnosťami, prináša významnú mieru stability do systému. Je to dôležité pre finančnú stabilitu sektoru zdravotníctva. Teší ma tiež, že vláda nepodľahla tlaku a nezaviedla povinné členstvo v komorách, ktoré sa za druhej Dzurindovej vlády zrušilo.“

Nakoľko Smer poškodil Slovensko tým, že zrušil niektoré Zajacove reformy?
„Strácame čas. Po roku 2005 nám prudko stúpli zdroje v zdravotníctve. Ich zvýšenie však nebolo nasledované podmienkou: Čo za to? Keďže prišli len peniaze a nie aj odpoveď na otázku, čo za to, tak sa minuli. Od subjektov, napríklad nemocníc a ambulancií, ktoré dostali viac peňazí, sme mohli niečo požadovať. Hlavná diagnóza je preto stratený čas.“
Urobil Smer za ostatných desať rokov nejaké opatrenia, ktoré si podľa vás zaslúžia pochvalu a uznanie?