BRATISLAVA. Tisícky ľudí sa prišli rozlúčiť s kňazom a disidentom Antonom Srholcom. Rozlúčka, ktorá sa začala už ráno v Bratislave, sa skončila podvečer v Srholcovej rodnej Skalici.
Slávnostnú omšu celebroval dekan a farár mesta Roman Stachovič. "Človek nežije ani nezomiera pre seba," citoval slová zosnulého počas kázne.
Pre veľký záujem verejnosti sedeli ľudia nielen vo Farskom kostole sv. Michala, kde sa slávnosť konala, ale aj na námestí pred ním. Obrad premietali na veľkoplošnú obrazovku pred chrámom. So Srholcom sa prišli rozlúčiť stovky jeho rodákov, ale aj predseda správnej rady UPN Ondrej Krajňák, Peter Sandtner z Konfederácie politických väzňov Slovenska či primátor Skalice Ľudovít Barát.
Po bohoslužbe nasledovali záverečné príhovory, počas ktorých vystúpil Srholcov brat Michal či zástupca českej konfederácie politických väzňov. "Stratili sme otca, zostali sme sirotami," prihváral sa Sandtner. Viacerí na populárnho kňaza spomínali familiárne ako na Tonka či dona Antónia.
Srholca na miestny cintorín odprevadil peší sprievod, do ktorého sa zapojila aj dychovka či hasiči. Pohreb skončil približne o pol piatej popoludní.
Rozlúčka v Bratislave
So zosnulým kňazom sa prišli dopoludnia rozlúčiť do bratislavského Kostola Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) stovky ľudí.
Bohoslužbu viedol provinciál saleziánskej rehole na Slovensku Jozef Ižold spolu s bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom a kňazom Jánom Sucháňom.
S obľúbeným kňazom sa prišli rozlúčiť osobnosti spoločenského a kultúrneho života, prezident Andrej Kiska, podpredseda parlamentu Ján Figeľ, lekár a vysokoškolský pedagóg Vladimír Krčméry, členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska, ktorú Srholec roky viedol, hudobník Marián Varga, kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, disident a bývalý poslanec František Mikloško a jeho brat Jozef, Ján Čarnogurský, veľa kňazov či bratislavský primátor Ivo Nesrovnal.
Cirkev ho nepochopila
„Život sa mu vydaril, je Boží človek,“ povedal na zádušnej bohoslužbe kňaz Ján Sucháň. Srholec podľa jeho slov dosiahol svoj cieľ - šíriť Božie slovo saleziána Don Bosca. Slovenská cirkev podľa Sucháňa Srholca nepochopila.
Sucháň sa Srholcovi poďakoval za všetky slová a skutky, „ktorými bude ďalej vstupovať do našich duší“. Rovnako sa spýtal, či sa aj my dnes vieme tak ako Srholec zastať slobody, pravdy, ponížených a slabých. Sucháň prečítal aj báseň od ich spoločného obľúbeného autora Milana Rúfusa. „Stal si sa výzvou, prorockou výzvou. Ešte dlho ťa budeme potrebovať. Tonko, ďakujeme,“ uzavrel Sucháň.
„Bol tu pastier, ktorý páchne po ovciach. Hoci nemal žiadnu farnosť, bol to kňaz, ktorého poznalo celé Slovensko,“ vyslovil sa kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Napriek veku podľa jeho slov zostal Srholec mladým. „V jeho prítomnosti sa ľahšie verilo, že Boh je láska,“ konštatoval Pastirčák.
Rozlúčka s Antonom Srholcom. Kiska: Utrpenie premieňal na lásku
Podľa Kisku život Srholca poznačili mnohé rany a príkoria.
"Ale kto má právo hovoriť o hodnotách života, ak nie ten, ktorý to všetko prežil? Komu máme veriť, ak nie tomu, kto celý život stál za svojou pravdou a kto pravde a boju za slobodu a demokraciu obetoval všetko čo mal? Dnes za ním smútime nielen my tu v Bratislave. Lúči sa s ním celé Slovensko, a nielen Slovensko," uviedla v príhovore hlava štátu.
Otec Srholec podľa Kisku svoje utrpenie premieňal na lásku. "Boha nachádzal v osamení, ale aj v ľuďoch okolo seba, v ich úsmevoch a činoch. Dokázal obrovsky odpúšťať, ale pritom vedel, že na zlo sa nesmie zabúdať a že zlu sa treba postaviť," uviedol.
Zomrel kňaz Anton Srholec Čítajte Chýbali biskupi
Jediným biskupom na zádušnej svätej omši bol bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. „Ja som tu bol a modlil som sa za otca Srholca,“ odpovedal Haľko na novinársku otázku, prečo tu neboli iní biskupi.
Podľa Haľka je veľkosťou každého kňaza, že môže na každej svätej omši držať v ruke chlieb, ktorý sa mení na prítomnosť Ježiša Krista.
„V tomto je veľkosť kňaza, že Ježiša Krista ponúka druhým ľuďom,“ povedal o Srholcovi s tým, že je nesporné, že každý, kto sa ujme chudobného človeka, plní príkaz evanjelia: „Bol som hladný, dali ste mi jesť. Bol som smädný, dali ste mi piť“. Pripomenul tiež fotografiu Srholca pred Bránou slobody na Devíne.
„Roztrhnuté mreže pod bránou sa mi zdali byť symbolické, ako priezor k slobode. Modlili sme sa dnes za to, aby mu Pán otvoril aj poslednú bránu milosrdenstva, bránu do nebeského kráľovstva,“ dodal.
Antona Srholca obrali o farnosť, ale darovali mu krásny film Čítajte Ľudia v kostole plakali
Na zádušnú omšu prišlo do bratislavského kostola Blumentál podľa hovorcu saleziánov Rastislava Hamráčka viac ako 60 kňazov a približne 3 000 veriacich.
Vysoká účasť prekvapila provinciála saleziánov Jozefa Ižolda. „Podľa nej vidno, že Anton Srholec oslovil Slovensko. Oslovil predovšetkým svedectvom života, ktorý bol hrdinský,“ povedal novinárom. Podľa neho ho to, čo pretrpel v jáchymovských baniach, prenasledovanie či zákaz činnosti, nezlomilo. „Dokázal povzbudzovať napriek tomu druhých.
Slovensko si toto všimlo. Aj Pán Boh ho za to odmenil tým, že kňazskú vysviacku prijal od pápeža Pavla VI.,“ konštatoval Ižold s tým, že ľudia v kostole plakali, z čoho vidno, že ho mali radi.
Na poslednú cestu dostal Srholec aj dary - väzenskú čiapku, za pokus o prekročenie štátnych hraníc Československa totiž ako väzeň odrobil roky v uránových baniach v Jáchymove, knihy, skalické víno a skalický trdelník.
Fico pošle na rozlúčku so Srholcom bývalého komunistu Čítajte Faič neprišiel
V mene premiéra Roberta Fica sa mal na poslednej rozlúčke zúčastniť aj predseda Zboru poradcov premiéra Vladimír Faič, ktorý však na rozlúčku neprišiel. Faič mal v rámci spomienkového obradu položiť veniec predsedu vlády.
Niektoré médiá kritizovali, že Fico poslal na rozlúčku absolventa Vysokej školy politickej ÚV KSČ. Srholec bol pritom v bývalom režime politický väzeň. Odsúdili ho za pokus emigrovať do zahraničia.
Kňaz a salezián Anton Srholec zomrel vo štvrtok vo veku 86 rokov. Približne pred rokom mu diagnostikovali nádor na pľúcach. Rehoľa Saleziánov don Bosca informovala, že Srholec zomrel po 68 rokoch rehoľného života, z ktorých 45 bol kňazom.
