BRATISLAVA. Predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov podmienených národnostnou, rasovou, etnickou, náboženskou a inou obdobnou neznášanlivosťou, ako aj zabrániť vzniku a šíreniu postojov a aktivít smerujúcich k podpore rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie.
To je cieľ Akčného plánu predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie na roky 2016 - 2018, ktorý v stredu schválila vláda. Programový dokument rozpracúva úlohy vyplývajúce z Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike prijatej vládou vo februári 2015.
Vláda: Postoje ovplyvňujú stereotypy
Akčný plán pripravilo ministerstvo vnútra. Na Slovensku existovala v uplynulých rokoch celá séria podobných strategických dokumentov zameraných na špecifické znevýhodnené skupiny obyvateľstva.
"Napriek existencii všetkých legislatívnych predpisov a nelegislatívnych opatrení, ich uplatňovanie v praxi, a tým reálny výkon práva na ochranu života, zdravia a dôstojnosti pred nenávisťou podmienenou príslušnosťou k určitej skupinovej charakteristike je stále značne vzdialené od ideálu," konštatuje v materiáli rezort.
Postoje a názory značnej časti verejnosti, ktoré sú východiskami nenávistných prejavov, sú podľa rezortu ovplyvnené stereotypmi, predsudkami a paušálnym vnímaním celých rasových, etnických či náboženských skupín, často založených na nepravdivých informáciách alebo paušalizácii negatívnych aspektov na celé skupiny.
Dokazujú to aj prieskumy
To preukazujú aj výsledky prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z októbra 2015, ktorý bol zameraný na otázky diskriminácie a intolerancie. Ten ukázal vysokú mieru odmietania etnických a náboženských menšín obyvateľmi Slovenska, v mnohých prípadoch najvyššiu spomedzi všetkých členských krajín EÚ.
Len necelá polovica obyvateľov Slovenska (48 percent) by bola komfortná s tým, ak by mal byť ich spolupracovníkov černoch. V prípade spolupracovníka z Ázie je to 49 percent.
V oboch prípadoch ide o najnižšiu mieru v EÚ, cituje akčný plán Eurobarometer. V prípade židov to bolo len 57 percent (opäť najnižšia miera v rámci EÚ) a v prípade moslimov 37 percent (druhý najnižší výsledok v EÚ).
Brániť nielen vzniku predsudkov
Podobne vysoká miera odmietania bola prítomná aj v prípade súhlasu s tým, ak by si deti obyvateľov Slovenska našli partnera iného vierovyznania. V prípade židov a budhistov vykázali obyvatelia Slovenska najnižšiu mieru akceptácie takéhoto vzťahu v rámci EÚ - len 36 percent u židov a 29 percent u budhistov. V prípade moslimov to bolo dokonca len 16 percent.
Štát si popri cieli predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov kladie v akčnom pláne aj úlohu zabrániť vzniku a šíreniu postojov a aktivít smerujúcich k podpore rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie.
Plánuje realizovať systémové, preventívne a ochranné opatrenia, vrátane opatrení v oblasti vzdelávania a sprístupňovania objektívnych informácií o historických skúsenostiach, povahe, príčinách a dôsledkoch rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie. Využije tiež projekty podporené z Operačného programu Ľudské zdroje a Efektívna verejná správa.
Uzavreli protokol s Moldavskom
Slovensko sa snaží uviesť do súladu svoje záväzky voči tretím štátom so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v Európskej únii. Podarilo sa mu to už v prípade Čiernej Hory a Moldavska.
Vláda odsúhlasila uzavretie protokolu s Moldavskou republikou. Upraví znenie medzištátnej zmluvy medzi Československom a Sovietskym zväzom o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných z 12. augusta 1982. Zmluva je naďalej platná ako pre Slovensko, tak i nástupnícke štáty ZSSR.
Povinnosť Slovensku ukladá Zmluva o fungovaní EÚ. Nesúlad existuje najmä v oblasti medzinárodného práva súkromného a procesného s ustanoveniami o súdnej právomoci, o rozhodnom práve a uznávaní a výkone rozhodnutí obsiahnutými v zmluvách, ktoré Československo uzavrelo s viacerými štátmi, priblížilo ministerstvo spravodlivosti.
Čakajú, že sa situácia zhorší
Na Slovensku sa od roku 1990 zvýšil počet a vážnosť prírodných a človekom spôsobených mimoriadnych udalostí. V Národnej stratégii manažmentu bezpečnostných rizík Slovenskej republiky, ktorú schválila vláda, to konštatuje ministerstvo vnútra.
Rezort očakáva, že situácia sa zhorší, pokiaľ ide o straty na ľudských životoch, škody na hospodárskej a sociálnej infraštruktúre a kvalitu ekosystémov. Stratégia predstavuje prvý krok z mnohých, ktoré musia byť prijaté na zníženie možných škôd.
Podľa rezortu ide iba o rámec pre realizáciu, ktorá bude vychádzať z legislatívnych zmien a iných strategických a koncepčných materiálov nadväzujúcich na stratégiu. Cieľom je vytvoriť v budúcnosti komplexné hodnotenie rizík každej oblasti ľudského života.
V posledných rokoch bol výrazný nárast najmä živelných pohrôm, uvádza sa v materiáli. Vplyvom zmeny klímy sa zvyšuje početnosť a závažnosť extrémnych meteorologických udalostí, ako sú obdobia horúčav, búrok a silných dažďov. Slovensko ohrozujú najmä povodne, zosuvy pôdy, snehové kalamity, veterné smršte, požiare a nebezpečné látky.
Rizikom je nezamestnanosť
Návrh pripomína i celkovú bezpečnostnú situáciu v euroatlantickom regióne, predovšetkým v Európe. V priebehu roka 2014 sa výrazne zhoršila, a to v dôsledku vzniku nových a eskalácie prebiehajúcich konfliktov. "Vývoj bezpečnostného prostredia potvrdil jeho rastúcu nepredvídateľnosť, viacdimenzionálnu prepojenosť súčasného sveta a z toho vyplývajúce riziká pre globálnu bezpečnosť a stabilitu," konštatuje sa v stratégii.
Najväčším rizikom, na ktoré Európa, vrátane Slovenska, nie je pripravená, je nezamestnanosť, nekontrolovateľná migrácia veľkého rozsahu a hlboká sociálna nestabilita. V nasledujúcej dekáde môže Slovensko čeliť i vplyvom klímy, terorizmu a organizovanej trestnej činnosti. Bezpečnostnou hrozbou sú i zraniteľnosť kritickej infraštruktúry, medzištátny konflikt s regionálnym dosahom a nebezpečné látky.
Hlavný cieľ stratégie - znížiť a zabrániť možným škodám spôsobeným mimoriadnymi udalosťami - chce štát dosiahnuť splnením opatrení stanovených v rámci piatich oblastí stratégie. Mala by sa zlepšiť účinnosť existujúcich politických nástrojov vzhľadom na prevenciu mimoriadnych udalostí a vytvoriť stratégie prevencie založené na vedomostiach na všetkých úrovniach riadenia verejnej správy.
Je potrebné zaviesť opatrenia
Taktiež by sa mali integrovať opatrenia na znižovanie bezpečnostných rizík do všetkých rozvojových aktivít SR, zlepšiť pripravenosť na riadenie bezpečnostných rizík počas celého životného cyklu udalosti, zlepšiť integrovaný prístup na každej úrovni riadenia a tiež by sa mali prepojiť príslušní aktéri a stratégie v rámci cyklu riadenia mimoriadnej udalosti.
Stratégia vyžaduje zavedenie širokého spektra opatrení v niekoľkých oblastiach. "Úspešná realizácia stratégie umožní Slovenskej republike vyvíjať sa rýchlejšie, zlepšiť životnú úroveň aj napriek zvyšujúcemu sa počtu mimoriadnych udalostí spôsobených klimatologickými a hydrometeorologickými fenoménmi, resp. inými bezpečnostnými hrozbami," predpokladá ministerstvo vnútra.
Schválili aj pláne pre zlepšenie stavu vôd
Zlepšenie stavu vôd najneskôr do roku 2027 je cieľom nového Vodného plánu Slovenska, ktorý schválila vláda. Vypracovanie súhrnného dokumentu vodného plánovania vyplýva zo spoločnej vodnej politiky členských štátov Európskej únie a transpozície smernice o vode. Jej cieľom je dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015, respektíve do roku 2027. Naplnenie jej cieľov si vyžiada stámilióny eur.
Najviac peňazí, takmer 750 miliónov eur, je podľa materiálu potrebných na výstavbu a rekonštrukciu verejnej kanalizácie, ako aj čističiek odpadových vôd. Ďalších 420 miliónov eur sa odhaduje na protipovodňové opatrenia, potrebných je aj asi 240 miliónov na ochranu vôd pred znečistením z poľnohospodárstva.
Ochrana a starostlivosť o územia európskeho významu by si mali vyžiadať 150 miliónov eur, hydromorfologické opatrenia 94 miliónov eur a monitoring efektívneho využívania vody asi 70 miliónov eur.
Nová koncepcia pre prácu s mládežou
Priority štátu v oblasti práce s mládežou do roku 2020 bude určovať nová koncepcia. Tú odsúhlasila vláda. Za napĺňanie cieľov v dokumente bude zodpovedné ministerstvo školstva.
Koncepcia rozvoja práce s mládežou na roky 2016 - 2020 obsahuje päť tematických oblastí spolu s cieľmi. Prvým je systematicky zisťovať a analyzovať potreby mladých ľudí na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni a zistenia zverejňovať. Ďalej zaviesť do praxe nástroje na meranie a podporu rozvoja kvality v práci s mládežou.
Cieľom je taktiež definovať úlohy rôznych subjektov aktívnych v systéme práce s mládežou. Vytvoriť systém financovania práce s mládežou a zabezpečiť adekvátne zdroje. Taktiež vytvoriť nástroje na podporu uznávania práce s mládežou.
Podľa rezortu školstva tvorbe koncepcie predchádzala analýza práce s mládežou a definovanie základných cieľov a priorít prostredníctvom regionálnych aj národných konzultácií. Do konzultácií sa zapojili zástupcovia rôznych inštitúcií pôsobiacich v oblasti práce s mládežou a mládežníckej politiky zo všetkých regiónov Slovenska. "Úlohou práce s mládežou je prispievať k zrelosti, nachádzaniu životného smerovania a sebapoznania jednotlivca aj skupiny," konštatuje ministerstvo v predkladacej správe.
