Jedinými hodnovernými informáciami o Jurajovi Jánošíkovi (1688 – 1713) sú záznamy zo súdneho procesu s ním v Liptovskom Mikuláši v marci 1713, resp. zo súdneho procesu s jeho druhom Tomášom Uhorčíkom v apríli toho istého roku.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Sú dosť podrobné, no nehovoria nič o tom, ako Jánošíka vypátrali a chytili. Zhodou okolností sa však v Liptovskom Mikuláši našiel aj anonymný rukopisný zborník piesní z 18. storočia, nazývaný Mikulášsky zborník, kde je aj dlhšia skladba o Jánošíkovi.
Na rozdiel od mnohých ľudových povestí, ktoré sú umeleckými fikciami, táto obsahuje aj niekoľko zhôd s historickými faktami, zachytenými v zápise zo súdu a obsahuje aj časť, v ktorej sa opisuje, ako Jánošíka chytili.
Čo hovorí pieseň
V skladbe jarmočného charakteru od neznámeho autora s názvom Pieseň o zbojníkovi Jánošíkovi autor v zhode so súdnymi dokumentmi opisuje, že Jánošík slúžil v cisárskom vojsku, potom sa vrátil do otcovského domu, čoskoro sa však dal na zboj, až ho chytili v Klenovci.
Podľa textu ho vraj zradil jeden z jeho bývalých zbojníckych druhov – Gajdošík – ktorý sa neskôr stal hajdúchom v Klenovci. Údajne sa opil a prezradil, že Jánošík slúži u jedného klenovského gazdu na salaši. Úrady následne gazdovi zaplatili a ten Jánošíka priviedol zo salaša do svojho domu, kde ho už čakali drábi. Postavu zradného Gajdošíka neskôr prevzal do svojej známej skladby Smrť Jánošíkova aj Ján Botto. Tu je úryvok udalosti:
"A on též byl slúžil u gazdy v salaši
v ten čas, kdy ho zradil Gajdošík falošný,
který s ním chodíval po horách a zbíjal -
predce jeho zradil, kdy se jest prepíjal.
Když stal za hajdúcha, prepitno jim dával.
Potom když se opil, takto jim povedal:
„Tovarišia moji, již jsme se napili,
než by sme se ješte více napojili,
kdyby vám ja nečo ješte pripovedel.
Dal by nám pán za to dobrý plat a tringel.
Potom hned hajdúsi jsou ho spytovali,
aby jim povedel, že pújdú k pánovi.
A tak jim povedel o Jánošíkovi,
že dobre ví o nem, kde on má bydlení.
Potom hned hajdúsi pánu oznámili.
Hned jim dal na víno, aby se napili.
Hned Nemcov, hajdúchov, sedlákov zehnali,
aby ho šli lapat, kde bydlí u gazdy.
A tak jest šel gazda na salaš pro neho,
aby prišel domú, že bude jednat ho;
za čo bude slúžit, aby se s ním zjednal.
A když sú šli domú, valašku mu z rúk vzal,
učiníc fortílne, tak jakoby spadol,
žeby se s valaškú podpírati mohol.
A když prišli domov, v dome ludu plno.
Nemel se s čím bránit, s pastú pobil mnoho.
V rukách svých nič nemel, kdy jeho lapali,
a ješte mu hrachu pod nohy sypali.
A kdy ho lapili, tuze jej zvázali
Nemci a hajdúsi, do vezení dali."
(Píseň o Jánošíkovi zbojníkovi, zdroj: Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva, 1997))
Uhorčík alebo Gajdošík
Súdny protokol sa o zbojníkovi Gajdošíkovi nezmieňuje, spomína však bývalého zbojníka, neskoršieho hajdúcha Tomáša Uhorčíka. Je možné, že práve on zradil Jánošíka? Drábi ho chytili spolu s Jánošíkom v jeho vlastnom dome v Klenovci a našli uňho nazbíjané veci. Žil tam pod falošným menom Martin Mravec ako bezúhonný obyvateľ obce.
Podľa zachovaných súdnych záznamov Jánošík o ňom 16. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši pri výsluchu povedal, že bol hajdúch (podľa prepisu literárneho historika Andreja Melicherčíka): „Mravec povedal, že medzi hajdúchov predtým prišiel.“
V protokoloch sa nachádza aj výpoveď Jánošíka o klenovskom gazdovi, u ktorého slúžil na salaši a ktorý mu dokonca dlhoval peniaze: „Že na Klenovci u Dubríka, pri kterého ovciach bol, má požičaných sedm zlatých, ktorý gazda vedel, že je takový zbojník.“
Vo filme Paľa Bielika Jánošík II (1963) vystupovali Uhorčíkov otec (Jozef Kroner), Gajdošík (Ondrej Jariabek) a Uhorčík (Martin Ťapák, nie je na fotografii). Ťažko sa zbaviť dojmu, že Kroner s nalepenými fúzmi je vlastne Kubo, ktorý sa sem zatúlal z iného filmu. (zdroj: © Slovenský filmový ústav - Fotoarchív)Zbojník Tomáš Uhorčík
Odkiaľ sa poznali Jánošík a Uhorčík, sa tiež dozvedáme zo súdnych protokolov. V roku 1710 sa Tomáš Uhorčík pre zbojníctvo dostal do väzenia na Bytčianskom zámku. Práve v tom čase tu slúžil v cisárskej stráži Juraj Jánošík.
V protokoloch sa píše, že hoci jeden bol väzeň a druhý ho strážil, spriatelili sa, Jánošík mu vraj „urobil mnohé dobrodenia“. Z väzenia sa Uhorčíkovi podarilo utiecť zrejme aj s Jánošíkovou pomocou. Jánošíka neskôr rodičia vykúpili z vojenskej služby, pretože ho potrebovali doma.
