BRATISLAVA. Aj keď v posledných rokoch panuje v zimnom období teplejšie počasie, než v minulosti, predsa len prudké ochladenia či bohaté nádielky nemožno vylúčiť ani v ére globálneho otepľovania.
Pripomeňme si aspoň niektoré kalamity a vpády arktického vzduchu v minulosti.
Kalamita 1987
Obyvatelia či návštevníci Bratislavy určite nezabudnú na 10. až 13. január 1987, kedy sa celé hlavné mesto ocitlo pod snehovou perinou, takže bola celkom ochromená doprava v uliciach.
„Pôvodnou príčinou kalamity pred 29 rokmi bol veľmi studený arktický vzduch zo severného Uralu a Novej Zeme,“ hovorí klimatológ Pavel Matejovič.
„Na niektorých miestach Ruska nevystúpili teploty ani cez deň nad – 40 °C. I na juhozápade Slovenska bol 13. januára arktický deň, čo znamená, že teplota neprekročila – 10 stupňov. V oblasti Stredomoria sa tento arktický vzduch stretol s teplým a vlhkým vzduchom. Vznikla hlboká tlaková níž, ktorá nás doslova zasypala snehom. Snehová pokrývka dosahovala výšku 60 až 70 cm, no záveje aj v samotnej Bratislave boli neraz i dva metre vysoké.“
Sneh doslova pochoval zaparkované autá, električky, takže sa hlavné mesto premenilo na obrovskú pešiu zónu. Na viacerých miestach uviazli v závejoch aj vlaky, v ktorých cestujúci mrzli celé hodiny.
Uhoľné prázdniny 1979
Rok 1979 sa začal hneď 1. januára prudkým ochladením. Ešte na Silvestra večer dosahovali teploty okolo 12 až 15 stupňov, v priebehu noci a novoročného dopoludnia však zo severozápadu Európy prichádzal extrémne studený vzduch.
Ochladilo sa o 20 až 25, miestami dokonca 30 stupňov, v niektorých oblastiach teplota klesala o neuveriteľné tri stupne za hodinu.
