BRATISLAVA. Kým Nóri a Švédi zažili teploty nižšie ako mínus 40 stupňov Celzia už v úvode januára, takzvaný polárny vortex na Slovensko ešte len príde. Pavol Beránek zo Slovenského hydrometeorologického ústavu očakáva, že ochladenie sa prejaví už cez víkend a predchádzať mu bude sneženie.
Teploty budú najprv prijateľné, od mínus troch po dva stupne na juhozápade. Mrazy prinesie až masa veľmi studeného vzduchu. Teploty následne klesnú na úroveň, akú Slovensko zažilo naposledy v rokoch 2003 a 2012.
„Najsilnejšie mrazy očakávame na začiatku budúceho týždňa, v dolinách a kotlinách bude nadránom ojedinele okolo mínus 25 stupňov Celzia,“ povedal Beránek. Podľa neho vpády arktického vzduchu nad naše územie v zimnom období nie sú ojedinelým javom.
Kalamita z 1987 ochromila Bratislavu. Pozrite sa, ako vyzeralo zasnežené mesto Čítajte Po päťdesiatich rokoch
Zimné rekordy
- Medzi najzaujímavejšie zimy, ktoré prepisovali históriu, u nás patria zimy v rokoch 1929 a 1987.
- Zima v roku 1929 priniesla doteraz najnižšiu zaznamenanú teplotu na Slovensku. Vo Vígľaši – Pstruši neďaleko Zvolena namerali v noci z 11. februára mínus 41 stupňov Celzia.
- Arktický vzduch priniesol v roku 1929 také tuhé mrazy, že praskali stromy a múry domov. Rieka Slatina bola zamrznutá až po dno, uhynuli vtáky i divá zver.
- Zvláštnosťou zimy 1929 nebol len absolútny teplotný rekord. Bezprostredne po extrémnych mrazoch prišla snehová kalamita, na juhozápade napadlo pol metra snehu a Bratislava bola na krátky čas odrezaná od okolitého sveta.
- Mimoriadne studená bola aj zima na prelome rokov 1962 a 1963, keď zamrzol Dunaj od Viedne až po jeho ústie do Čierneho mora.
- Naposledy pod mínus 30 stupňov klesla teplota 3. februára 2012, keď v Červenom Kláštore namerali mínus 33,3 stupňa Celzia.
Dvojica klimatológov portálu Meteoinfo.sk Marek Kučera a Dávid Ščepka napriek tomu považujú aktuálny vývoj za pozoruhodný. „Na prelome rokov sme svedkami zmien cirkulácie, ktoré v histórii nemajú obdobu,“ uvádzajú vo svojej analýze.
„Takáto výrazná prestavba tlakových útvarov počas zimy sa od roku 1950 na severnej pologuli nevyskytla – konkuruje jej len zima 1984/1985,“ tvrdí dvojica meteorológov. Vtedy index poklesol o niečo výraznejšie, ale takmer v dvojnásobne dlhšom časovom období.
„Pri negatívnej fáze arktickej oscilácie polárny vír rotuje pomalšie a je plytší pre teplejšiu hornú časť troposféry,“ vysvetľuje princíp takzvaného vortexu klimatológ Pavel Matejovič. Znamená to, že sa spomaľuje prúdenie zo západu a studený vzduch sa dostáva do južnejších oblastí. Do Európy tak preniká chladný vzduch predovšetkým z východnej a severnej Európy, napríklad z Ruska a zo Škandinávie.
V nasledujúcich dňoch sa nad Európou odtrhne jedna z troch hlbokých častí destabilizovaného polárneho vortexu, čiže oblasti nízkeho tlaku, ktorý obklopuje severnú polárnu oblasť. Zvyšné dve časti zasiahnu východné pobrežie Ázie a Pacifik, ako aj východ USA a Atlantik.
Pol metra snehu?
„Hlboká cyklonálna oblasť prinesie do Európy výdatné zrážky, postupne aj stredomorské cyklóny a nakoniec aj vpády studeného arktického, prechodne až sibírskeho vzduchu,“ tvrdia Kučera so Sčepkom.
Sila mrazov bude podľa meteorológa SHMÚ závisieť aj od toho, kde a aká hrubá bude snehová pokrývka, ako rýchlo sa vyjasní a zoslabne vietor. Najväčšia pravdepodobnosť najsilnejších mrazov je v dolinách a kotlinách stredného a severného Slovenska.
Na väčšine územia sa okolo piatka očakáva, že napadne päť až 15 centimetrov nového snehu, na strednom Slovensku miestami 20 až 40 centimetrov. „Na južných náveterných svahoch Karpát, najmä v okolí Slovenského rudohoria, nemožno vylúčiť, že napadne až pol metra snehu,“ predpokladajú Kučera so Ščepkom.
Zimy sú miernejšie, no kalamity sa môžu zopakovať Čítajte Zaujíma vás počasie vo vašom regióne?
Beata
Balogová
