BRATISLAVA. Znižovanie množstva odpadu, čistota vody a pôdy, znečistenie ovzdušia či ochrana ohrozených druhov, to sú nosné témy zákonných opatrení a aktivít ochranárov. Pozornosti však už roky uniká ekologický problém, ktorý denne ovplyvňuje životy a spánok modernej spoločnosti – svetelný smog.
Agresívne svetlá bilbordov, blikajúce reklamy a nevhodné pouličné osvetlenie už roky nie sú doménou veľkomiest. S neprimeraným a neohľaduplným osvetlením bojujú aj menšie obce či šoféri, ktorých oslepujú reklamné plochy pri cestách. Ľudstvo podľa Pavla Rapavého zo Slovenského zväzu astronómov bojuje so svetelným smogom už od 19. storočia, keď „úžasný vynález žiarovky paradoxne začal túto tienistú stránku histórie“.
Napriek tomu Slovensko stále nemá legislatívu, ktorá by upravila zbytočnú produkciu fotónov do okolitého priestoru. Na globálny problém sa pritom vlani pokúšala upozorniť aj OSN, rok 2015 preto označila za Medzinárodný rok svetla.
Tma je kultúrnym dedičstvom
To, že tmavá obloha je kultúrne, vedecké a ekologické dedičstvo ľudstva, vyplýva aj z Deklarácie na ochranu tmavého neba a práva sledovať hviezdy, ktorú v roku 2007 prijali účastníci medzinárodnej konferencie „na ochranu nočnej oblohy a práva pozorovať hviezdy“ spolu s predstaviteľmi UNESCO. Stalo sa tak na Kanárskych ostrovoch, ktoré sú medzi astronomickými nadšencami vychýrené svojou jedinečne tmavou oblohou.
Práve v roku 2007 prijalo Slovinsko doteraz najvyspelejšiu legislatívu na svete, ktorá sa pokúša zamedziť svetelnému smogu.
