BRATISLAVA. Posledné roky počet žiadostí o azyl na Slovensku klesá.
V roku 2012 požiadalo o azyl u nás 732 ľudí, dostalo ho 32, 104 utečencom sme udelili doplnkovú ochranu. O rok neskôr evidovalo Slovensko 441 žiadostí, azyl dostalo 15 ľudí, doplnkovú ochranu Slovensko udelilo 34 cudzincom. V roku 2014 to bolo 331 žiadostí o udelenie azylu, z toho 14 úspešných, v prípade doplnkovej ochrany bolo úspešných 99 žiadateľov. Vlani požiadalo na Slovensku o azyl 169 ľudí, dostalo ho osem.
Doplnkovú ochranu, ktorá sa udeľuje na základe iných dôvodov ako azyl, dostalo v roku 2015 u nás 41 osôb. Informuje o tom ministerstvo zahraničných vecí v Jedenástej a dvanástej periodickej správe SR k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. Materiál je zverejnený na portáli právnych predpisov.
Konanie o udelenie azylu Slovensko zastavilo v roku 2012 v 383 prípadoch, v roku 2013 v 352 prípadoch, v roku 2014 v 163 prípadoch a v roku 2015 v 128 prípadoch. Žiadatelia o azyl pochádzali z rôznych krajín. V roku 2012 k nám prichádzali najmä zo Somálska, Afganistanu, Gruzínska, Konga či Arménska. V roku 2013 z Afganistanu, Somálska, Gruzínska, Eritrey, Arménska, v roku 2014 z Afganistanu, zo Sýrie, z Vietnamu, Ukrajiny a zo Somálska a vlani takisto z Afganistanu, ale aj z Iraku, Ukrajiny, Gruzínska či z Ruska.
Zákon o azyle
Problematika azylu, doplnkovej ochrany či dočasného útočiska je u nás zakotvená v zákone o azyle. V ňom je premietnutý nielen Dohovor o právnom postavení utečencov či protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov, ale aj príslušné právne predpisy Európskej únie.
Od roku 2012 do vlaňajška bol zákon niekoľkokrát novelizovaný. Na pohovory so žiadateľmi o azyl pripravuje zamestnancov Európsky azylový podporný úrad (EASO).
V rámci vzdelávacieho programu EASO Training Curriculum úrad vyškolil národných školiteľov z migračného úradu rezortu vnútra.
Azyl sa poskytuje na základe Ženevského dohovoru
Krajiny Európskej únie môžu utečencom udeliť azyl alebo doplnkovú ochranu, pričom pri dôvodoch ich udelenia existujú rozdiely. Ako ďalej pre agentúru SITA vysvetlila predsedníčka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová, azyl sa poskytuje na základe Ženevského dohovoru, a teda osoba je prenasledovaná a má opodstatnené obavy z piatich konkrétnych dôvodov.
"Znamená to, že je určitej rasy, národnosti, náboženstva, sociálnej skupiny alebo má určité politické názory či presvedčenie,“ uviedla.
Azyl však možno udeliť i z humanitárnych dôvodov. Doplnková ochrana sa udeľuje pre iné dôvody. Ide o ochranu, ktorá sa poskytuje, keď človeku hrozí v jeho domovskej krajine trest smrti, ktorý Slovensko a únia ako členovia Rady Európy neuznávajú, alebo keď mu hrozí mučenie, kruté neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a tretia ochrana je ochrana, ktorá je poskytnutá, ak na území domovského štátu zúri vojnový konflikt, a človek je vojnovým konfliktom ohrozený.
Keďže je Slovensko zmluvnou stranou Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, musí Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie pravidelne predkladať správy o jeho implementácii. Deviatu a desiatu periodickú správu sme predložili v máji 2012. Aktuálny materiál obsahuje informácie o pokroku ako aj o legislatívnych, súdnych, administratívnych a iných opatreniach, ktoré boli prijaté, aby boli ustanovenia dohovoru uvedené do života.
