BRATISLAVA. Slovensko je v európskom meradle skládkovou veľmocou. Skládkovanie je zo všetkých spôsobov zneškodňovania odpadov najlacnejšie, druhým dôvodom je, že Slovensko dlhodobo nedosahuje také výsledky pri recyklácii odpadov, aby zo skládok dokázalo odkloniť významnú časť odpadov.
Skládky - odložený odpad
- Slovensko má dnes zhruba 2500 evidovaných nelegálnych skládok, spolu ich môže byť až sedemtisíc.
- v rokoch 2016 až 2020 má byť v prevádzke 124 legálnych skládok odpadov.
- až tri štvrtiny komunálneho odpadu končia na skládkach.
Tretím dôvodom je, že krajina nemá dosť kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov. Odpad, ktorý sa nevytriedi a nezhodnotí ako materiál, nemá kde skončiť. Podľa údajov ministerstva životného prostredia sa až tri štvrtiny komunálneho odpadu bez úžitku ukladajú na skládky.
„Veľmi si prajem, aby sa podpora zamerala na tvorbu zberných dvorov, ich skapacitneniu či rozšíreniu počtu frakcií odoberaného odpadu,“ hovorí aktivista Matúš Čupka zo Zelenej hliadky. Bratislava napríklad dodnes neseparuje bioodpad, čím zaostáva za mnohými mestami a obcami na Slovensku.
Starať sa má samospráva
Zatiaľ čo legálnych skládok je 124 a postupne ich počet klesá, nelegálnych podľa neoficiálnych odhadov ministerstva môže byť zhruba až sedemtisíc. „Problém je skutočne vypuklý,“ priznáva Michal Cákoci z jeho komunikačného odboru.
Ministerstvo preto na odstraňovanie čiernych skládok koncom apríla minulého roku vyhradilo 10 miliónov eur z Recyklačného fondu.
Aktivista Rudolf Pado z občianskeho združenia Tatry tvrdí, že najlepší spôsob, ako dlhodobo a účinne bojovať proti čiernym skládkam, je nechať ich odstraňovanie na samosprávach. Tento postup je zahrnutý aj v novom zákone o odpadoch.
