BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska venoval svoj decembrový plat vo výške 5 220 eur útulku pre bezdomovcov Resoty, ktorý v roku 1995 zriadil v Bratislave - Podunajských Biskupiciach kňaz Anton Srholec.
Zároveň bol aj jeho správcom. Ako ďalej agentúru SITA informoval Martin Lipták z tlačového odboru Kancelárie prezidenta SR, hlava štátu tak urobila v súlade so želaním nedávno zosnulého kňaza, a teda aby jeho príbuzní a blízki podporili jeho diela a konali skutky lásky.
Slovensko sa rozlúčilo s Antonom Srholcom, Ficov poradca neprišiel Čítajte Väznený
Kňaz Anton Srholec zomrel vo štvrtok 7. januára 2016. Narodil sa 12. júna 1929 v Skalici. Srholec bol zatknutý 13. apríla 1951 a väznený v Leopoldove. Ako dvadsaťdvaročný bol 22. februára 1952 v Bratislave odsúdený v procese Titusa Zemana a spoločníkov na dvanásť rokov za trestný čin pokusu o nepovolené prekročenie štátnych hraníc.
Vo väzení strávil desať rokov, z toho prevažnú časť v uránových baniach v Jáchymove. V roku 1969 sa dostal na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na jeden rok a na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne dokončil teologické štúdiá. Za kňaza ho vysvätil 17. mája 1970 v Ríme dnes už blahoslavený pápež Pavol VI.
Srholec za komunistov doloval urán: Mať kamaráta, to bol poklad Čítajte Kňaz kostolníkom
Ako novokňaz sa Anton Srholec vrátil domov, pretože chcel byť užitočný vo vlasti pre cirkev aj pre národ. Zamestnal sa ako kostolník v Blumentálskom kostole v Bratislave, kde mu neskôr tamojší dekan vybavil štátny súhlas pre kňazskú službu.
Kládol dôraz na kázne, na kultúru slova a venoval sa najmä mladým. Po revolúcii v roku 1989, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi. Ako dôchodca sa stal činným aj v slovenskom helsinskom výbore na ochranu ľudských práv, bol členom rady Konta nádeje a tiež členom Konfederácie politických väzňov, ktorej bol istý čas aj čestným predsedom.
