BRATISLAVA. Irackí kresťania v priebehu budúcich týždňov budú môcť opustiť kasárne v Humennom prerobené na záchytný tábor pre utečencov a presťahovať sa k dobrovoľníkom. V najbližších týždňoch by im totiž mali udeliť azyl.
Po tom ako ho utečenci dostanú, budú sa môcť legálne voľne pohybovať po krajine. Ak chcú môžu sa nasťahovať k dobrovoľníkom a organizáciám, ktoré im plánujú poskytnúť ubytovanie.
„V priebehu troch štyroch týždňov budú postupne po rodinách skupinách presúvaní do svojich domovov. Možno do polky februára do konca februára už bude tábor prázdny,“ povedal Anton Frič z občianskeho združenia Pokoj a dobro, ktoré má časť utečencov ubytovať.
Riaditeľ Migračného úradu Bernard Priecel jeho slová nepotvrdil ale ani nevyvrátil. „Neviem to povedať, azyly by som musel najprv ja podpisovať a ja som ešte žiadne rozhodnutie nepodpísal. Bude to v najbližších týždňoch,“ povedala Priecel.
Najmenej 160 ľudí si chce vziať utečenca domov Čítajte Odchod do rodín
To, že utečenci dostanú humanitárny azyl je podľa ministra vnútra Róberta Kaliňáka viac menej isté. „Inak to ani nemalo byť. Je to iba administratívna procedúra,“ povedal.
Ich ubytovanie bolo od začiatku plánované v priestoroch, ktoré poskytnú dobrovoľníci a mimovládne organizácie. Po tom, ako sa proti ich ubytovaniu v Nitrianskom regióne postavili miestni starostovia aj občania, premiér Robert Fico vyhlásil, že tam nakoniec nepôjdu.
Jeho slová nakoniec poprelo samotné ministerstvo vnútra. „Máme záujem ich integrovať a dostanú sa do rodín v mestách a obciach, ktoré budú ochotné ich prijať. A to tak, aby to nijakým spôsobom nevyrušovalo našu spoločnosť,“ povedala koncom minulého roku Michaela Paulenová z ministerstva vnútra.
Susedia v obciach Nitrianskeho kraja šikanujú dobrovoľníkov Čítajte Problémy s nimi nie sú
Slovensko od svojho vzniku nemalo veľa skúseností s utečencami, ale tí, ktorí k nám prišli doteraz nerobili žiadne problémy. Podobne by to malo byť aj s kresťanskými rodinami v Iraku, tvrdí Elena Gallova Krieglerova z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
„Myslím si, že práve tento príklad ukáže, že sa nie je čoho báť. Dôležité, ale bude, aby samosprávy komunikovali s obyvateľmi,“ povedala Krieglerová.
Obavy o bezpečnosť boli pritom jedným z najsilnejších argumentov na začatie referenda v Gabčíkove. Obyvatelia tejto obce a dnes už mesta v auguste odmietli dočasné umiestnenie žiadateľov o azyl v Rakúsku v miestnom tábore.
Tábor má kapacitu päťsto ľudí a doteraz sa v ňom podľa Kaliňáka vystriedalo približne 880 žiadateľov o azyl. Ich počet v tábore sa menil, niekedy boli kapacity naplnené, inokedy ich tam bolo dvesto alebo tristo. Doteraz s nimi problémy neboli.
„Dalo sa to čakať, v Gabčíkove bol utečenecký tábor dlhé roky a nikdy sa tam nestalo nič zlé,“ povedala Kriglerová.
Autor: fo
