Na začiatku svojej éry aj kozmonautika musela prejsť svojimi ‚detskými chorobami‘. V roku 1957 boli tri pokusy o kozmický štart, jeden sa skončil haváriou. V roku 1958 ich bolo 29, pričom však 20 skončilo haváriou. Rok 1959 – 26 štartov, 12 havárií. Rok 1960 – 38 štartov, 19 havárií.
Takto by sa dalo pokračovať až do súčasnosti, pričom počet štartov sa dnes ustálil na čísle okolo osemdesiat a zhruba štyroch haváriách za rok. Svoju úlohu teda nesplní približne každá dvadsiata raketa.
Krivý Sputnik
Už štart prvej družice sveta, sovietskeho Sputnika, sa v októbri 1957 nezaobišiel bez problémov. Raketa R-7 sa skladala z piatich stupňov radených vedľa seba: okolo stredového boli umiestnené štyri bočné. Všetky sa naraz zapaľovali pri štarte.
V ten významný deň sa motor jedného z nich rozbiehal pomalšie, než sa plánovalo a plný ťah dosiahol až po dvadsiatich sekundách letu. Raketa tak vďaka asymetrii ťahu vzlietala dosť naklonená a všetci zúčastnení tajili dych, či sa cesta Sputnika do vesmíru neskončí skôr, než sa poriadne začala.
Raketa náklon napokon vyrovnala a svoju úlohu splnila. Je dosť možné, že aj toto bol dôvod, prečo sa nikdy nezverejnili poriadne snímky zo štartu prvej družice sveta.
Štart Sputnika, prvej umelej družice Zeme, 4. októbra 1957. V dôsledku oneskorenia jedného z motorov sa vzlet takmer nevydaril. (zdroj: TASR)
Najväčšie katastrofy, ktoré otvorili ľudstvu cestu do vesmíru Čítajte Padajúci obor
Mimoriadne miesto v histórii kozmických neúspechov má sovietsky lunárny program a predovšetkým jeho raketa N-1. Hoci šlo o jednu z najväčších kozmických rakiet v histórii a hoci štyrikrát aj štartovala, nebola ani raz úspešná. Bola skutočným obrom: mala výšku 105 metrov a kužeľový tvar.
Ten bol pre nutnosť použiť väčšie množstvo motorov (v prvom stupni ich bolo tridsať). Maximálny priemer v základni bol 17 metrov, hmotnosť nosiča 2735 ton a na obežnú dráhu mala vyniesť až 98 ton nákladu.
