S vážnymi problémami sa stretol už prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin 12. apríla 1961 pri pristávacom manévri svojej lode Vostok.
Pri oddeľovaní pristávacej kabíny od motorového bloku nedošlo k pyrotechnickému pretnutiu spojovacieho kábla. Šlo o akúsi pupočnú šnúru, ktorá zaisťovala spojenie systémov oboch častí lode.
Asi desať minút obe časti nekontrolovateľne rotovali, kým sa kábel nepretrhol. Keby sa tak nestalo, obe časti mohli do seba naraziť a keby sa pritom poškodil tepelný štít, malo by to pre Gagarina fatálne následky.

Rekordné preťaženie
O mimoriadne situácie nebola núdza ani naďalej: uvádza sa, že napríklad v rámci programu Apollo zhruba polovica misií mala problémy, pri ktorých mohlo ísť astronautom o život. Sovietski kozmonauti zase dvakrát museli zvládnuť zlyhanie nosnej rakety.
V roku 1975 zlyhala raketa, ktorá mala dopraviť do vesmíru kozmonautov Olega Makarova a Vasilija Lazareva. Neoddelil sa druhý od tretieho stupňa, pretože zlyhali pyrotechnické nálože, ktoré to mali zaistiť. Automatika prešla na núdzový návrat a na kozmonautov pôsobilo v jednej chvíli preťaženie až 19 G, čo je devätnásťnásobok pozemskej tiaže!
Palubný počítač zapol smerovacie motory, ktoré mali znížiť preťaženie aspoň o 2 G, lenže v dôsledku chyby fungovali naopak a zvýšili preťaženie až na 21 G. Sovietski kozmonauti to však zázrakom prežili a napokon aj bezpečne pristáli.


Katapult do bezpečia
V septembri 1983 zlyhala raketa Sojuz dokonca priamo na štartovacej rampe. Do plánovaného okamihu vzletu kozmonautov Vladimira Titova a Gennadija Strekalova zostala len minúta a pol, keď z rakety začalo unikať palivo a rozlievalo sa po rampe.
Minútu pred štartom sa objavil dym a plamene. Riadiaci pracovníci neváhali ani chvíľu a vydali povel na okamžitú záchranu kabíny s kozmonautmi pomocou katapultovacieho systému SAS (ktorý tvoril silný raketový motor, ktorý posádku dostane do bezpečia). Elektroinštalácia v rakete však už prehorela, takže systém nereagoval. Až po dlhých sekundách sa podarilo systém SAS aktivovať vysielačkou a loď bola katapultovaná.
V tej chvíli už plamene pohltili celú raketu a následne celá explodovala. Titov so Strekalovom však už boli vo výške 650 metrov, od ich kabíny sa oddelil tepelný štít a vzápätí hladko pristáli na padáku štyri kilometre od vybuchujúcej rakety.

Ako nepristáť
Mimoriadnymi situáciami sa to hemžilo aj v americkom programe kozmických raketoplánov. Keď v decembri 1983 pristávala Columbia, dve minúty pred dosadnutím na dráhu prišlo k úniku hydrazínu na dvoch z troch čerpadiel APU, ktoré zaisťovali správny tlak hydrauliky, bez ktorej sa nedali ovládať vztlakové klapky či smerovka.