BRATISLAVA. Až pätnásť percent hlasov môže vo voľbách minúť svoj cieľ.
Strany SaS, SMK a OĽaNO-NOVA totiž podľa prieskumov kolíšu okolo päťpercentnej hranice a do parlamentu sa nemusia dostať. Ich zisky sa potom pripíšu najsilnejším.
„Smer tak môžu posunúť k nadpolovičnej, pri neúspechu viacerých malých strán aj k ústavnej väčšine,“ vysvetlil politológ Grigorij Mesežnikov.
Prepadnuté hlasy posilnia veľkých
Čím viac hlasov preferenčne slabé strany dokopy získajú, tým vyššie môžu byť dodatočné zisky najsilnejších politických strán.
„Hlasy sa rozdelia v prospech všetkých, ktorí sa dostanú do parlamentu, pričom najviac ich dostanú najsilnejší,“ vraví Mesežnikov.
Ako sa delia mandáty?
- počet hlasov, ktoré získali postupujúce strany, sa vydelí číslom 151 (počet mandátov zväčšený o číslo 1), výsledok zaokrúhlený na celé číslo sa nazýva republikové volebné číslo,
- celkový počet hlasov, ktoré získala strana alebo koalícia, sa vydelí republikovým volebným číslom a výsledok znamená počet mandátov pre stranu,
- ak nejaké mandáty zostanú, získajú ich strany, ktoré mali najväčší zostatok delenia, ak majú dve strany zhodný zostatok delenia, mandát pripadne strane, ktorá získala viac hlasov,
- ak by voľby dopadli ako decembrový prieskum agentúry Polis, SaS by získala 4, SMK 4,3 a SDKÚ 2,1 percenta hlasov, Focus pripisuje SMK 4,2 a SDKÚ 2,5 percenta hlasov,
- k tomu treba pripočítať zisky ostatných malých strán, ktoré sa nedostanú do Národnej rady.
Voliči podľa analytika Pavla Marchevského s takouto možnosťou počítajú. „Kalkulujú, či má strana šancu dostať sa do parlamentu, a v poslednom uvažovaní volia programovo najbližšiu stranu,“ spresnil.
Vo voľbách v roku 2012 „prepadlo“ dokopy vyše 490-tisíc hlasov z takmer 2,5 milióna. Na vstup do parlamentu potrebovala vtedy strana pri približne 59-percentnej účasti aspoň 150-tisícovú podporu.
Podľa posledného prieskumu agentúry Focus by sa po marcových voľbách takto minulo cieľa vyše 17 percent hlasov. Toľko by získali strany, ktoré by sa do parlamentu nedostali. Tesne nad hranicou by pritom skončila SaS, ktorej agentúra namerala preferencie 5,1 percenta.
Na prepadnutých hlasoch v prospech strán, ktoré sa nedostali do parlamentu, vyrástla v roku 2002 druhá vláda Mikuláša Dzurindu.
Do parlamentu sa nedostala SNS, ktorá sa tesne pred voľbami rozštiepila na dve malé strany. Mimo parlamentu ostali aj HZD, SDA a SDĽ, ktoré tiež vznikli rozdelením strán. Ich spoločný zisk bol viac ako trinásť percent hlasov.
Váhavých nemusí získať Sieť
Na váhaní pravicového voliča nemusí automaticky získavať Sieť ako najsilnejšia z pravicových strán.
Predseda Siete Radoslav Procházka podľa analytika Pavla Baboša ani nezacielil svoju predvolebnú kampaň týmto smerom.
„V kampani sa zameral hlavne na sever a východ krajiny, kde lovil hlavne voličov KDH a Smeru. Pravicu ako takú zanedbal,“ myslí si Baboš.
Otázna je podpora Siete bývalými voličmi SDKÚ, s ktorou už väčšina prieskumov v budúcom parlamente nepočíta.
„Voliči SDKÚ nemajú radi náhle zmeny. Nemajú dobrodružnú voličskú povahu,“ upozornil Baboš. Prekáža im podľa neho aj nevyhranený postoj Siete k budúcej povolebnej spolupráci so Smerom.
Na Orave majú výhrady voči predsedom KDH a Siete Čítajte Čo urobia nerozhodní voliči
Pravicoví voliči tvoria väčšiu časť nerozhodnutých voličov, ktorých je podľa posledných prieskumov okolo pätnásť percent.
„Vedia, aký politický trend chcú voliť. Ostávajú v bloku pravicových strán, ale nie sú stopercentne rozhodnutí pre konkrétnu stranu,“ povedal Baboš.
Ako vláda vyrieši učiteľov a sestry?
Na ich rozhodovanie ešte môže mať vplyv aj to, ako bude vláda riešiť situáciu s výpoveďami sestier a štrajk učiteľov. „Mohli by do určitej miery povzbudiť pravicových voličov, aby išli voliť,“ dodal Baboš.
Vo voľbách v roku 2012 ich od účasti na hlasovaní odradila kauza Gorila. Doplatila na ňu hlavne SDKÚ.
Zo skupiny nerozhodnutých voličov už zrejme nebude výraznejšie ťažiť Smer. „Smer už bojuje len približne o päť percent voličov. Ak vychádzame z prieskumov, tam je v hre už skôr otázka, či dosiahne 33, alebo 38 percent,“ dodal Marchevský.
Zanedbateľné budú podľa Marchevského zisky preferenčne najslabších strán, ktoré dosahujú v prieskumoch dve až štyri percentá.
„V poslednom predvolebnom uvažovaní od nich zvyknú voliči odskočiť, takže tieto strany nakoniec klesnú spravidla na približne jedno percento,“ spresnil.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
