BRATISLAVA. Štrajkujúci učitelia riskujú viac, ako keď v minulosti štrajkovali lekári, pretože sú ľahšie nahraditeľní. Naopak majú výhodu v tom, že ich veľká časť spoločnosti nepovažuje za "nenažraých".
Zhodujú sa na tom niektorí organizátori minulých štrajkov, oslovení denníkom Sme. Napriek tomu má stále veľa Slovákov podľa nich problém prejaviť solidaritu s iným odvetvím.
„V zahraničí som videla spoločný štrajk sestier s energetikmi a toto v našej spoločnosti stále chýba,“ povedala Mária Lévyová, ktorá do roku 2013 pôsobila ako prezidentka Slovenskej komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.
V lete 2012 organizovala Lévyová protesty sestier, ktoré prišli pred parlament, alebo pracovali v čiernom na znak solidarity so svojimi kolegyňami na námestiach.
Rozporuplné načasovanie
Učitelia urobili chybu v tom, že si štrajk načasovali až po tom, ako bol schválený rozpočet a rozdali sa sociálne balíčky. Mohli by však aspoň dosiahnuť zmluvu, ktorá by im garantovala v budúcnosti splnenie ich požiadaviek, tvrdí Lévyová.
„Ťažko očakávať, že im niekto teraz dá 400 miliónov, aby mali na vyššie platy a reformu školstva. Mali by mať ale v rukách niečo, čo môžu s čistým štítom po voľbách vytiahnuť a trvať na tom,“ povedala Lévyová.
Demonštrácia sa skončila, ostrý štrajk učiteľov pokračuje (minúta po minúte) Čítajte Načasovanie štrajku pred voľbami je legitímne, pretože politici najviac počúvajú pred voľbami, tvrdí naopak predseda Lekárskeho odborové združenia Peter Visolajský, ktorý sa v minulosti podieľal na viacerých protestných akciách lekárov.
„Prvé dva roky po voľbách sú vždy zabité a sebavedomie politikov ilustruje vyjadrenie pána Pašku „vyhraj voľby, môžeš všetko“ a posledné dva roky sú najlepšie na to, aby politici počúvali,“ povedal Visolajský.
Dodal, že protest na konci volebného obdobia je v poriadku aj preto, že je to čas, kedy sa vláda zodpovedá občanom za plnenie svojich sľubov.
„Načasovanie na štrajk nie je nikdy ideálne, vždy sa nájde niekto, kto povie, že si to zle načasovali. Po voľbách je to zle načasované lebo vláda nemá čas riešiť tieto veci, v strede volieb sa obyčajne rokuje a potom posledný rok je vždy pred voľbami,“ povedal prezident lekárskej komory Marian Kollár.
Podpora verejnosti
Keď v roku 2012 výskumníci zo Slovenskej akadémie vied spolu Metodicko-pedagogickým centrom robili prieskum, ako Slováci vnímajú požiadavky učiteľov, vyšlo im, že 12 percent ľudí myslí, že učitelia zarábajú nad finančné možnosti Slovenskej republiky a 45,2 percent ľudí považuje mzdové ohodnotenie učiteľov za primerané.
Draxlera môže štrajk politicky odrovnať Čítajte Približne tretina opýtaných, presnejšie 33,9 percent vnímala ich platové ohodnotenie ako nedostatočné.
Dnes by už tieto čísla asi boli iné, podpora učiteľov zo strany verejnosti nie je síce jednoznačná, ale je silnejšia ako bola kedysi, tvrdí Branislav Pupala pedagóg a pracovník Ústavu výskumu sociálnej komunikácie na Slovenskej akadémii vied, ktorý sa na prieskume podieľal. Učiteľom sa po rokoch podarilo vzkriesiť záujem o túto oblasť.
„Ľudia sa stali citlivejší na problémy štrajkujúcich učiteľov. Tiež ich oslovuje mladšia generácia učiteľov, ktorá je pre verejnosť dôveryhodnejšia ako typická učiteľka z čias socializmu,“ povedal Pupala.
Na čo si dať pozor
Najdôležitejším aspektom pri organizovaní protestu je nie len niečo požadovať, ale je nutné zároveň aj ponúkať riešenia, tvrdí Visolajský. Preto by učitelia podľa neho mali riešiť okrem platov aj systémové zmeny.
Zároveň by učitelia mali vyhľadávať rokovací stôl, pretože ulica prináša len rýchle nadšenie a krátkodobé riešenia, tvrdí Lévyová.
Okrem toho sa predstavitelia sestier a lekárov zhodujú, že najťažšou časťou protestu je vydržať a organizátori by preto s učiteľmi mali byť neustále v kontakte.
„Najväčšia práca pre mňa pri výpovediach lekárov bolo tie výpovede udržať. Každý deň som dostal množstvo telefonátov, a zakaždým keď mi zazvonil mobil som sa bál, či mi niekto neoznámi, že to sťahuje,“ povedal Visolajský.
Učitelia už vyhrali
Nie je možné povedať, či sa štrajk za pár dní rozpadne alebo nie, ale učitelia sú úspešní už v tejto chvíli, lebo verejnosť o ich probléme diskutuje, tvrdí Kollár. Dodal, že pre žiadnu vládu nie je hanba, ak protestujúcim ustúpi v záujme zlepšenia spoločnosti. ak sa so štrajkujúcimi nakoniec dohodne. V záujme jej i verejnosti mala by hľadať a nájsť kompromis a je jedno či je pred voĺbami alebo po nich. Víťazmi budú obaja, povedal šéf lekárskych odborov.
„Ktokoľvek teraz zostaví vládu, tak sa bude musieť vzdelávaniu venovať ďaleko viac, ako doteraz. Vedomie, že keď sa učitelia naštvú, tak sa vedia za svoje postaviť, bude už musieť každý akceptovať,“ povedal Pupala.
Beata
Balogová
