Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME.
SEREĎ. V bývalom pracovnom a neskôr koncentračnom tábore v Seredi v utorok (26.1.) otvorili prvé múzeum holokaustu na Slovensku. Namiesto davov privážaných nasilu a rovnako nasilu odvážaných vchádzali cez jeho brány celkom dobrovoľne organizátori aj hostia vrátane tých, čo prežili, ktorí zažili neslávnu éru tohto miesta.
Slávnostné otvorenie sa konalo na bývalom appelplatzi, kde osadenstvo tábora zhromažďovali, počítali, ale aj nútili niekedy celé noci chodiť dokola. Tých, čo nevládali a spadli, stráže zastrelili.
„Miesto, kde práve sme, kde stojíte alebo sedíte, bolo miestom plným strachu, sĺz, zúfalstva a odtrhnutých rodín,“ povedal Naftali Fürst, ktorý sa ako Juraj Fürst narodil v Petržalke a v Seredi strávil celých 30 mesiacov, takmer celý čas, čo tábor fungoval. „Toto miesto by sa malo donekonečna triasť, aby ľudia zistili, čo videlo a počulo, a koľko sĺz a krvi vstrebalo.“
Tri tábory
Za druhej svetovej vojny vytvoril slovenský štát tri tábory pre židovských obyvateľov – Nováky, Vyhne a Sereď. Zachoval sa len posledný, ktorý slúžil neskôr ako kasárne. Múzeum holokaustu je jediné svojho druhu v krajine a otvorili ho v predvečer Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu 27. januára.
Seredský tábor neslúžil ako vyhladzovací. Spočiatku bol pracovným táborom pre Židov, ktorým slovenský štát arizoval majetky a zbavil ich živobytia, po Slovenskom národnom povstaní a nemeckej okupácii sa stal táborom koncentračným.
V prvej vlne deportácií odišlo zo Slovenska do nemeckých koncentračných a vyhladzovacích táborov na území okupovaného Poľska 57 transportov s vyše 57 000 Židmi. V druhej etape od septembra 1944 do marca 1945 bolo v Seredi podľa údajov múzea väznených takmer 12-tisíc Židov, ktorí ešte v krajine zostali. Posledný transport odišiel 31. marca 1945, v poslednej fáze vojny na tomto území.
Päť budov
Zrekonštruované sú zatiaľ tri z piatich barakov tábora, z eurofondov a rozpočtu ministerstva kultúry. Súčasťou múzea, ktoré spadá pod Múzeum židovskej kultúry SNM, je vzdelávacie centrum o holokauste. Päť budov dopĺňa jediný zachovaný vagón dokázateľne používaný na transporty do českého tábora Terezín a tiež do vyhladzovacích táborov.
Na bývalom appelplatzi v utorok (26.1.) stáli predstavitelia troch štátov: Slovenska, Česka a Izraela. Okrem prezidenta Andreja Kisku, premiéra Roberta Fica a predsedu parlamentu Petra Pellegriniho prišiel aj český premiér Bohuslav Sobotka, podpredseda izraelského parlamentu Jicchak Vaknin, izraelský veľvyslanec Zvi Aviner Vapni či bratislavský rabín Baruch Myers a ďalší zástupcovia židovskej komunity.
Sobotka si želal, aby už nikto nespochybňoval holokaust, aby si mladí pripomínali jeho obete aj jeho hrdinov a seredskému múzeu zaželal, aby bolo stále také plné ako pri otvorení.
Sprístupnenie inovovanej web stránky
Inovovanú internetovú stránku www.holokaust.sk sprístupňuje Dokumentačné stredisko holokaustu pri príležitosti Medzinárodného pamätného dňa obetí holokaustu. Ten pripadá na 71. výročie oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Sprístupnením inovovanej stránky tak stredisko napĺňa dlhodobý plán zverejňovať v digitalizovanej podobe originálne historické dokumenty a fotografie týkajúce sa holokaustu na území vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945).
"Zároveň na nej poskytujeme aktuálne poznatky z oblasti výskumu, vzdelávania a pripomínania si holokaustu na území súčasného Slovenska. Širokej verejnosti, zvlášť mladej generácii, chceme sprístupňovať kvalitné odborné informácie, dokumenty a ďalšie obrazové materiály," uviedla riaditeľka Dokumentačného strediska holokaustu Monika Vrzgulová.

Beata
Balogová
