BRATISLAVA. Cirkev nemá čo diktovať, koho máme voliť, tvrdia obyvatelia oravského regiónu. Konzervatívnym stranám KDH a Sieť vyčítajú viaceré pochybenia a prikláňajú sa k Smeru.
Kvalitatívny výskum
- v moderovaných diskusiách skúma prístupy ľudí k vybraným témam,
- zúčastnilo sa na ňom 30 ľudí v skupinách v Zázrivej, Tvrdošíne a Námestove.
Príklon k vládnej strane na Orave však často nesúvisí s ich spokojnosťou so štvorročným vládnutím Smeru. Buď nemajú na výber inú stranu okrem pravicových, alebo vo voľbe Smeru vidia určité výhody.
Ukázal to kvalitatívny výskum Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave pre denník SME.
Politológ Pavol Baboš z Katedry politológie UK hovorí, že za rozhodnutím voliť Smer boli skôr praktické dôvody.
Voliči podľa neho zohľadňujú, či ich voľba bude mať vplyv na politiku v obci. „Ak má starosta obce rovnakú príslušnosť ako vládna strana, podľa ľudí dokáže efektívnejšie využívať možnosti, ktoré jej poskytujú verejné zdroje,“ vysvetľuje Baboš.
“Ten Smer vyhrá tak či tak a budem rád, keď vyhrá preto, že pán starosta je v Smere.
„
Nedeje sa to podľa neho len na Orave, ale aj v ďalších regiónoch Slovenska.
Skupina takto uvažujúcich voličov však podľa politológa nebude veľká, pretože predpokladom ich úvah sú osobné skúsenosti. Vplyv na rozhodovanie môže mať najmä u ľudí, ktorí pracujú pre miestnu samosprávu alebo v škole a mohli sa tak stretnúť napríklad s jednoduchším získaním dotácií.

Hrdí na Smer nie sú
Najmä obyvatelia Tvrdošína, ktorý sa za socializmu stal umelo industriálnym mestom, vnímali Smer pozitívne.
Sociológ Martin Slosiarik z Focusu hovorí, že ľudí z ekonomicky menej rozvinutých regiónov viac oslovujú sociálne témy. „Smer cez sociálne balíčky vnímajú ako kompetentnú stranu, ktorá robí sociálnu politiku,“ vysvetľuje. Voľba vládnej strany je preto podľa neho pochopiteľná.