Obyvatelia Oravy kritizujú, že verejnoprávna RTVS nezakročila voči jej moderátorovi Martinovi Nikodýmovi za moderovanie mítingov Smeru, ale účinkovanie bývalej moderátorky Natálie Žembovej v referendovom spote riešila.
Smer však napriek výhradám voliť budú, má totiž sociálne balíčky. V rozhovore pre SME to povedala politologička Aneta Világi z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave.
Na Orave majú výhrady voči predsedom KDH a Siete Čítajte Čím je to, že vplyv katolíckej cirkvi na voličské preferencie je na ústupe?
„Vplyv cirkvi nemožno poprieť úplne. Najmä u staršej generácie, pre ktorú je kostol jedným z mála miest spoločenského života, zohráva cirkev svoju rolu. Stredná a mladšia generácia to však nevníma tak, že by vierovyznanie malo diktovať voličskú preferenciu. Naši respondenti vysvetľovali odklon od politických odporúčaní cirkvi vnímaním väčšej samostatnosti pri rozhodovaní. Vieme predsa samostatne rozmýšľať, a preto nám cirkev nemusí diktovať, koho voliť. Poukázali aj na mocenské boje a kauzy v KDH, ktoré protirečia duchu kresťanskej morálky. Ani pri veľmi silno veriacich viera nemusí byť pri rozhodovaní prvoradá. Väčšiu úlohu môže zohrať etnicita, napríklad SNS sa hlási ku kresťanským koreňom podobne ako KDH.“
Pravicoví voliči poukázali na kauzy Smeru. Ktoré považujú za najzávažnejšie?
„Spomenuli napríklad kauzu piešťanského CT prístroja. Skutočnú diskusiu však rozprúdili kauzy, ktoré si vedia viac spojiť s vlastným životom. Váhostav považujú za taký typ kauzy, ktorá by v každom slušnom štáte položila vládu do dvoch dní. To, že sa tak nestalo, vysvetľujú prepojením politiky a súdnictva, ktoré zavádzajú Slovensko do slepej uličky. Problémy s domáhaním sa nevyplatenej mzdy a s nezaplatenými faktúrami, to sú veci, ktoré zažívajú aj ľudia na Orave. Kritizovali aj prepojenie Smeru s podnikateľmi z J&T a Penty, ako aj jav, ktorý sme nazvali partajníctvo.“
Teda, že ak má starosta podporu vládnej strany, vybaví pre obec viac?
„Áno. Tento jav vnímali veľmi negatívne a len v súvislosti so Smerom. Ľudia vnímajú, že stranícka moc a súdržnosť so sympatizantmi strany v rôznych verejných funkciách a z toho plynúce výhody preniká takmer do všetkých oblastí. Kritizovali napríklad, že ak chce politik na lokálnej úrovni využívať verejné fondy, ‚vládne stranícke tričko‘ mu vydláždi cestu. Iným príkladom je moderovanie smeráckych mítingov moderátorom RTVS, ktoré je v poriadku, ale zapojenie sa do televíznych spotov v rámci referendovej kampane moderátorky z rovnakej RTVS sa už s rovnakým pochopením vedenie televízie nestretne.“
Od voľby Smeru to však väčšinu podľa výskumu neodradí.
„V lokalitách, kde je vysoká nezamestnanosť a nízke platy, bola tendencia hodnotiť opozíciu kritickejšie. Prešľapy Smeru skôr prehliadali a ak chceli poukázať na korupčné správanie, tak vytiahli práve kauzy opozičných strán. Ako keby sa snažili o dodatočnú racionalizáciu svojej voličskej preferencie, ktorá vzniká skôr na úrovni sympatií, než analýzy reálnych politických úspechov či zlyhaní. Vylučovacou metódou vyradili skorumpované strany a zostalo to ‚najmenšie zlo‘, v ich vnímaní Smer, pretože tí aspoň niečo dajú aj obyčajným ľuďom v sociálnych balíčkoch.“
Prečo prevažuje také negatívne naladenie voči Radoslavovi Procházkovi?
„Veľkú rolu určite zohral škandál okolo nahrávky s Matovičom. Ľudia nemajú jasno v tom, ako kauza vlastne dopadla a kto bol vinný, ale ak by to aj vedeli, spôsob, akým sa s ňou Procházka vyrovnával, vyvoláva v respondentoch nedôveru, znechutenie, až zavrhnutie. Konzervatívni voliči vnímajú u Procházku negatívne aj jeho ego a obávajú sa, čo s takýmto človekom urobí moc. Treba povedať, že tu nejde o skutočné osobnostné kvality Procházku, pretože žiadny respondent neťažil z osobnej skúsenosti. Ide skôr o vnímanie jeho vystupovania, ktoré má ďaleko k tradičnej kresťanskej pokore, ktorú očakávajú aj od KDH.“
