BRATISLAVA. Keď židovská rodina Földešovcov žiadala počas druhej svetovej vojny kováča Jozefa Krajčoviča, aby im pomohol, najprv odmietol zo strachu o život. Presvedčil ho až nárek ich dcéry, keďže sám mal dcéru v jej veku.
V stredu dostali manželia Krajčovičovci ocenenie Spravodliví medzi národmi, ktoré sa udeľuje ľuďom nežidovského pôvodu, ktorí prispeli k záchrane Židov počas holokaustu.
„Boli to čestní a milí ľudia, stali sa našou súčasťou ako členovia rodiny,“ spomína na Földešovcov jedna z Krajčovičových dcér Elena.
Útek z bytu
Manželia Földešovci žili na východnom Slovensku v Michalovciach, kde vychovávali spoločne svoju jedinú dcéru Juditu. Ako tisíce ďalších slovenských Židov aj oni sa dostali do zberného tábora v Zemianskych Sadoch, odkiaľ sa pokúsili utiecť a skryť.
Prijali ponuku koordinátora Židov. V obci Šalgočka spočiatku bývali v prenajatom byte a pán Földeš pracoval na veľkostatku ako účtovník niekoľko mesiacov až do septembra 1944.
Po potlačení Slovenského národného povstania a obsadení Slovenska Nemcami Hlinkova garda a nemecká SS začali pátrať po ukrývajúcich sa Židoch. Celá rodina Földešovcov musela prenajatý byt opustiť, pretože ich majiteľ bytu zo strachu nebol ochotný schovávať.
„Tresty za prechovávanie Židov boli veľmi drastické a väčšinou končili smrťou toho, kto ich ukrýval, ako aj celej jeho rodiny,“ vysvetľuje izraelské veľvyslanectvo.
Život za múrom
V zúfalstve sa rodina schovala v jednej z kôlní veľkostatku, kde pán Földeš pracoval. Tam ich náhodou objavil Jozef Krajčovič, ktorý bol na veľkostatku kováčom. Najprv im kázal miesto opustiť. Keď malá Judita videla zúfalé tváre svojich rodičov, obrátila sa na Jozefa Krajčoviča a prosila ho: „Ujo, prosím, ušetrite nás“.
Jozef Krajčovič sa rozhodol, aj keď vedel o nebezpečenstve, ktorému vystavoval seba i celú svoju rodinu, že rodinu pána Földeša zachráni. Po vojne Krajčovič povedal svojim zverencom, že to bola prosba ich dcéry Judity, ktorá ho presvedčila. Jedna z jeho štyroch dcér Mariška bola v rovnakom veku ako Judita, vedel sa teda vcítiť do situácie prenasledovaných.
Krajčovič odviedol rodinu do svojho domu, kde ich ukryl do komory, ktorá sa nachádzala na úrovni kuchyne. Komoru zamuroval a nechal len otvor, ktorým podával Földešovcom jedlo a vynášal odpad. V dedine nikto ani len netušil, že v jeho dome žije trojčlenná židovská rodina.
„V tomto priestore sme zostali celých osem mesiacov až do oslobodenia v apríli 1945,“ povedala Judita.
Prvé chvíle na slobode
Po celý čas okrem pána Földeša rodina nikdy túto miestnosť zo strachu neopustila. Dva dni dokonca v miestnosti nad komorou spali dvaja nemeckí vojaci z ustupujúcej nacistickej armády.
„Keď sme vyšli z úkrytu, z ostrého slnečného svetla, čerstvého vzduchu a od nesmierneho vzrušenia sme zostali až nemohúci. Moja mama z toho omdlela,“ spomína na prvé chvíle na slobode Judita.
