BRATISLAVA. Mnohé sestry vo výpovedi si už našli prácu v zahraničí. Sesterská komora dostala viaceré pracovné ponuky z Česka, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska či Malty. "Bude to veľká strata pre Slovensko, odídu nám najkvalitnejšie sestry," povedala pre TASR prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová.
Šéfka sesterských odborov Monika Kavecká tiež povedala, že milión pacientov má od februára pre hromadné výpovede sestier ostať bez adekvátnej zdravotnej starostlivosti.
Viaceré však po prvom februári pôjdu aj na úrad práce. Vtedy výpovede sestier z niektorých nemocníc nadobudnú platnosť. Tie sú podľa Lazorovej unavené z dlhoročného preťažovania či z náročnej situácie vo výpovednej lehote, kedy mali byť pod nátlakom.
Stovky sestier
Prezidentka komory nekonkretizovala, koľko sestier pôjde do zahraničia a koľko na úrad. Začiatkom februára odíde asi 600 sestier z nemocníc v Prešove, Žiline, Trnave, Bojniciach a Košiciach. V hromadných výpovediach je približne 770 ľudí z desiatich nemocníc.
Ministerstvo zdravotníctva odmieta, že by hromadné výpovede sestier zhoršili zdravotnú starostlivosť o slovenských pacientov. Má ísť o zastrašovanie. "Chceme opäť ubezpečiť všetkých občanov, že zdravotná starostlivosť pre každého pacienta je zabezpečená," uviedol hovorca rezortu Peter Bubla. Opačné tvrdenia ministerstvo podľa jeho slov kategoricky odmieta.
"Chápeme, že pani Lazorová s pani Kaveckou sú stále nervóznejšie, keďže rôznymi dezinformáciami dotlačili sestry do výpovedí, pričom svoje miesta neohrozili výpoveďou alebo vzdaním sa funkcie. Avšak ani toto nepovažujeme za dôvod, aby sa funkcionárky sestier uchyľovali k zastrašovaniu pacientov a kresleniu katastrofických scenárov o hroziacom zhoršení dostupnosti zdravotnej starostlivosti," uviedol Bubla.
Rezort tiež odmieta, že by so zdravotníkmi nekomunikoval o právnej norme, ktorá im upravila platy. Poukazuje, že okrem spoločných rokovaní navštevoval minister Viliam Čislák (nominant Smeru) i jednotlivé nemocnice.
"Schválený zákon považujeme za kompromisné riešenie. Znamená plus 55 miliónov eur pre všetkých asi 38-tisíc zdravotníckych pracovníkov. Celoplošne ide o navýšenie o zhruba 16 percent. Navyše majú všetci zdravotníci týmto zákonom garantovanú každoročnú valorizáciu platov," zhrnul Bubla.
Lazorová tvrdeniam ministerstva neverí. Po prvom februári bude podľa nej situácia kritická v Prešove, Žiline a Bojniciach. "Sestry tam budú chýbať pri operáciách, ale aj na kľúčových oddeleniach ako sú ARO či JIS," upozornila.
Vidia priestor na rokovanie
Vedenia sesterskej komory aj odborov vidia ešte priestor na rokovania s vládou. Chystajú sa preto v piatok 29. januára vybrať pred Úrad vlády SR. Kavecká verí, že ich premiér prijme a bude s nimi rokovať.
"Situácia je vážna, ale stále máme čas sa dohodnúť," skonštatovala. Pýta sa, či je predsedovi vlády jedno, čo bude od februára s pacientmi. Nesúhlasí s jeho argumentom na ich požiadavky, že sa možno prikryť iba perinou, na ktorú Slovensku má. Kavecká poukazuje, že perín je asi viac, a to pre rovných a rovnejších.
Sestry kritizujú, že minister zdravotníctva ani premiér Robert Fico (Smer) neurobili nič preto, aby stav zvrátili. Lazorová podotkla, že Čislák sa iba tešil zo stiahnutých výpovedí, vyhrážal sa predstaviteľom komory a odborov a znevažoval ich pozície. Zároveň odmietla, že by sestry opúšťali pacientov.
"Ubezpečujeme verejnosť, že sestry nechcú opustiť svojich pacientov, ale dnes, bohužiaľ, nevidíme iné východisko ani iný nastroj na to, aby sme poukázali, že situácia v zdravotníctve je veľmi zlá a vôbec sa nezlepšuje, práve naopak," zhrnula.
Platy zdravotníkov
Sestry podali výpovede, pretože sú nespokojné so zákonom o platoch zdravotníkov. Ten od januára 2016 upravil ich mzdy, a to napriek tomu, že prezident SR Andrej Kiska ani po druhý raz nepodpísal novelu zákona o poskytovateľoch. Právna norma tak platí bez jeho podpisu.
Zdravotníci tvrdia, že zákon nezohľadňuje ich požiadavky. Podľa nich musí platiť pre všetkých zdravotníkov, chcú zvýšiť koeficienty pre výpočet základnej zložky mzdy a taktiež navyšovať základnú zložku mzdy za každé tri roky praxe.
Minister zdravotníctva Viliam Čislák zákon naopak považuje za korektný a solídny. Výpovede označil za protest proti zvyšovaniu platov. Tvrdenia o nátlaku zo strany nemocníc dlhodobo odmieta. Poukazuje, že nátlak robia sesterské odbory a komora. Tie jeho vyjadrenia popierajú.
