Vyhýbať sa tuku alebo skôr sacharidom? Podľa niektorých výživových poradkýň tuk pre organizmus nie je žiadny problém, môžete ho zjesť, koľko chcete. Telu dodá energiu a nepriberiete. To, čo si vraj môžete odpustiť, sú sacharidy.
Podľa lekárov však dospelí zdraví ľudia majú zo stravy prijímať energiu v podiele 45 – 65 percent sacharidov, 10 – 35 percent bielkovín a 20 – 35 percent tukov. Tuky a oleje sú nielen zdrojom energie, ale aj esenciálnych nenasýtených mastných kyselín, ktoré si náš organizmus nedokáže vytvoriť. Obsahujú vitamíny A, D, E, K a ďalšie antioxidačne pôsobiace látky.
Mastné kyseliny
Tuky sa skladajú z rôznych mastných kyselín – nasýtených (SAFA) a nenasýtených, ktoré ešte delíme na mononenasýtené (MUFA) a polynenasýtené (PUFA).
„Zo zdravotného hľadiska je dôležité, aby na tvorbe energie a pri plnení ďalších funkcií bolo v príjme tukov zastúpenie jednotlivých typov približne tretinové. Tretinu by mali tvoriť nasýtené, tretinu mononenasýtené a tretinu polynenasýtené tuky,“ vysvetľuje doktorka Alžbeta Béderová zo Združenia pre zdravie a výživu.
Pre zdravie predstavujú riziko najmä nasýtené mastné kyseliny, ktoré pochádzajú z mäsa a živočíšnych tukov, ako sú masť a maslo. Zvyšujú totiž hladinu LDL cholesterolu. V našej tradičnej kuchyni je ich veľa, mali by sme sa preto vedome usilovať, aby sme ich obmedzili. Na druhej strane nenasýtené mastné kyseliny - obsiahnuté v rastlinných tukoch, margarínoch, rybách - pôsobia na náš organizmus pozitívne.
Nezvyšujú LDL cholesterol, ale uľahčujú prácu HDL cholesterolu. „Práve v prevencii civilizačných ochorení majú tieto nenasýtené mastné kyseliny významné postavenie. Sú to esenciálne mastné kyseliny, čo znamená, že telo si ich nevie vytvoriť samo a získavať ich môžeme jedine stravou,“ dodáva doktorka Béderová.
Na čom vyprážať
Tuky a oleje, ktoré obsahujú vysoké podiely polynenasýtených mastných kyselín - linolovú a linolénovú - sú podstatne citlivejšie na tepelné spracovanie. Sú vhodné pre použitie v studenej kuchyni, na prípravu šalátov a dresingov a rozhodne nie sú vhodné na vyprážanie.
Tuky a oleje s vyšším podielom nasýtených mastných kyselín a kyseliny olejovej sú stabilnejšie a používajú sa pri pečení alebo aj na vyprážanie.
Výber tukov a olejov vhodných pre vyprážanie určuje ďalší faktor, a to teplota zadymenia. Je to teplota, pri ktorej z oleja alebo tuku vzniká dym a tuk sa prepaľuje. Čím je vyššia, tým je tuk odolnejší a vhodnejší na vyprážanie.
Najčastejšie používame tuky a oleje lokálneho pôvodu, dostupné vo väčších množstvách. V juhovýchodnej Ázii vyprážajú na arašidovom oleji. Lokálny olej podobného zloženia, a napokon aj s nižším podielom nasýtených mastných kyselín, je repkový.
