SME

Fínski žiaci sú výborní, lebo nepoznajú stres

O fínskom školstve hovorí medzinárodný konzultant v oblasti inovácií vo vzdelávaní Július Krajňák

Július Krajňák. (Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Fínski učitelia strávia učením v triede o 14 percent menej času, ako je priemer krajín združených v OECD. Svojich žiakov však dokážu nadpriemerne úspešne naučiť základné schopnosti a vedomosti. Čo je za tým?

„Zjednodušene by sa to dalo zhrnúť do jednej vety: Menej je viac. Obsah učiva nie je zbytočne predimenzovaný. Menej teórie, memorovania a viac praktických úloh a aktivít. Učitelia menej učia a tým majú viac času na analyzovanie, plánovanie a vymieňanie si skúseností.“

Ako je možné, že iba zanedbateľné percento detí tu prepadáva?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Fíni robia včasnú diagnostiku a prevenciu. Učitelia vedia diagnostikovať poruchy učenia a správania, pripravuje ich na to vysoká škola a signalizujú to špecializovaným učiteľom. Tí majú potom dané deti pod kuratelou.“

Takže špeciálny pedagóg v triede je bežná vec?

„Nie je to nič výnimočné a nikto to nevníma negatívne. Stavajú sa k tomu ako k dobrej veci. Nedostatky detí naprávajú ešte v zárodku a nenechajú ich prerastať do väčších problémov. Opakovanie ročníka je naozaj zriedkavé. Fíni hovoria, že sú malý národ (približne päť miliónov) a nemôžu si dovoliť nikoho stratiť. Preto sa každému osobitne venujú, aby dostal čo najvyššie vzdelanie. Aj ekonomicky sa im to vyplatí.“

Prečo to u nich ide a u nás nie? Veď vo Fínsku je rovnako ako u nás bezplatné školstvo.

„Štátna vzdelávacia politika sa vo Fínsku nemení so zmenou vlády. “

Čiže každý minister školstva nadväzuje na predchodcu?

„Fíni pripravovali reformu školstva v povojnovom období. Tri najsilnejšie politické strany dospeli k dohode, ktorú začali realizovať  v sedemdesiatych rokoch. Odvtedy ide školská politika rovnakým smerom, bez ohľadu na to, kto je vo vláde.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nakoľko je za úspechom podiel verejných výdavkov, ktoré idú do školstva?

„Reformou školstva v sedemdesiatych rokoch Fíni postupne prešli na štátne školy. V súčasnosti je vo Fínsku iba mizivé percento neštátnych škôl, ktoré však nevyberajú poplatky od rodičov. Financovanie školstva je na 97,5 percenta zo štátnych zdrojov, iba 2,5 percenta tvoria neštátne zdroje.“

Prečo zrušili cirkevné aj súkromné školy?

„Vychádza to zrejme z veľkého povojnového sna Fínov o rovnakom prístupe k vzdelaniu pre všetkých. Tento sen sa im podarilo naplniť cez sieť štátnych škôl.“

Určuje štát, čo sa má učiť a v čom majú učitelia voľnu ruku?

„Štát dáva rámcové smernice, čo sa v školách má učiť, ale tie sú potom špecifikované v danom regióne, meste a škole. Predpísané curriculum definuje vzdelávací obsah v jednotlivých predmetoch a požadované znalosti žiakov pomerne voľne. Curriculum je založené na potrebách regiónu alebo mesta, či školy. Učitelia sú na túto slobodu pripravovaní už počas štúdia na vysokej škole, a tak s ňou vedia narábať.“

Medzi základné črty vzdelávacieho systému patrí vraj aj neformálnosť.

„Fíni sú celkovo neformálni, či v správaní, alebo aj v obliekaní. Žiaci oslovujú pedagógov krstným menom od základnej školy až po univerzitu. Hovoria málo a k veci. Ide im predovšetkým o odbornosť a hľadanie riešenia problému. “

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na čom vlastne stojí úspech fínskeho školstva?

„Fínsky systém je založený na spolupráci, individuálnom prístupe k žiakom, na dôvere, zodpovednosti a na rovnosti prístupu k vzdelaniu pre všetkých. Nepodporuje okrem iného súťaživosť medzi školami, štandardizáciu, časté testovanie, skorú špecializáciu či hodnotenie učiteľov na základe výsledkov žiakov. Žiaci nepracujú pod časovým stresom a zažívajú pocit uspokojenia z dokončenej práce. Napríklad na vypracovanie písomnej práce na hodine deti nedostávajú striktne stanovený čas.“

Učiteľ je vo fínskej spoločnosti vysoko rešpektovaným povolaním. Je to dané aj historicky. V spoločnosti majú učitelia vysoký status, požívajú veľkú dôveru,  sú profesionáli, ktorí prešli kvalitnou prípravou na univerzite.

U nich sa súťaživosť nenosí?

„Fíni sú presvedčení, že súťaživosť a nesprávne kontrolné mechanizmy odvádzajú pozornosť od hlavných cieľov vzdelávania a zároveň vytvárajú nezdravú atmosféru v školách. Systém vzdelávania tu dopĺňajú mimovládne organizácie, športové kluby a kultúrne združenia. Mladí ľudia v nich získavajú potrebné sociálne zručnosti a  učia sa riešiť problémy. Každý Fín je v priemere členom troch združení či klubov.“

Údajne si nepotrpia ani na celosvetový obdiv k svojim 14-ročným žiakom, ktorí v čitateľskej, prírodovednej aj matematickej gramotnosti testov PISA patria medzi šesť najlepších krajín na svete. Prečo?

„Fíni nikdy reformu školstva nerobili preto, aby boli najlepší na svete, ale preto, lebo chceli dať dobré vzdelanie všetkým vo Fínsku. S humorom hovoria, že im stačí, keď sú lepší ako Švédi. Boli sami prekvapení, že začali dosahovať v medzinárodnom porovnaní také dobré výsledky a keď sa ich pýtali, ako to dosiahli, ani nevedeli odpovedať. Ale na druhej strane si uvedomujú, že PISA testovanie nemeria všetko, že je to len čiastočný rez úrovne  gramotností nadobudnutých vo vzdelávaní.“

Čiže dalo by sa povedať, že výsledky v testoch sú pre Fínov iba „nezámerným produktom” dobre nastaveného systému vzdelávania?

„Dá sa to tak povedať. V súvislosti s PISA testovaním treba brať do úvahy aj to, že Fíni veľa a radi čítajú. Knihy a časopisy sú ľahko dostupné. Okrem kamenných knižníc majú aj pojazdné knižnice, ktoré aspoň raz v týždni zavítajú aj do odľahlých miest na vidieku. Filmy v kinách či v televízii nie sú dabované a deti musia čítať titulky, keď chcú porozumieť. Táto vysoká úroveň čítania s porozumením je u fínskych detí pri PISA testoch veľkou výhodou.“

Takže nerobia vedu z toho, keď ich v testoch PISA predbehnú iné krajiny, najmä žiaci z juhovýchodnej Ázie?

„PISA výsledky v prvých testovacích obdobiach potvrdili, že fínsky sen o dobrom školstve sa naplnil. Posledné obdobia testovania ukazujú Fínom, že potrebujú hľadať nový sen a výzvu, aby si udržali kvalitné školstvo. Uvedomujú si tiež, že  PISA testovanie nezohľadňuje veľa faktorov, napríklad, ako sa efektívne v školách učí a aký je prístup učiteľov k žiakom.“

Prečítajte si tiež: Čo navrhujú strany v školstve? Smer nič Čítajte 

Aký je ich ďalší sen a výzva?

„Cieľom Fínov je vedomostná spoločnosť a uvedomujú si, že  na to potrebujú priebežne inovovať vzdelávanie. Vedia, že inovovať sa nedá iba administratívnymi zásahmi alebo len racionálnymi zmenami. Na inovovanie treba energiu, ktorá vychádza z emócií a túžby niečo zmeniť.“

Fínsko v zmenách pokračuje. Napríklad v tomto roku by sa už deti nemuseli povinne učiť písané písmo.

„Národná rada pre vzdelávanie oznámila, že s platnosťou od roku 2016 sa vo fínskych základných školách bude vyučovať písanie na klávesnici. Toto rozhodnutie vychádza z citlivej revízie súčasného curricula a potrieb informačnej spoločnosti. “

S čím to súvisí?

„Písanie perom je odrazom čias, keď pero bolo najdostupnejším nástrojom  na písanie. V súčasnosti sa čoraz viac píše pomocou rôznych typov klávesníc, preto je dôležité, aby škola pripravila žiakov na túto situáciu a stúpajúci trend. Na úrovni stredných škôl Fíni pripravujú prechod na písomné maturitné skúšky s využitím počítačov.“

Je pravda, že chcú v tomto roku odstrániť aj separáciu predmetov?

„V novom curricule, ktoré má vstúpiť do platnosti tento rok, im ide aj o prepojenie súvislostí medzi predmetmi. Učenie sa na základe tém a javov v širšom kontexte je zamerané na žiakov, ktorí sú aktívnymi tvorcami a aktérmi vzdelávania. Učitelia pri ňom pracujú v tímoch a vystupujú v úlohe moderátorov. Nové Curriculum 2016 pripravujú stovky učiteľov v pracovných skupinách už od roku 2012.“

Robia teda všetko preto, aby dnešné deti na vyučovaní zaujali...

„Deti v súčasnosti prichádzajú do školy s rôznou úrovňou vedomostí a  zručností, aj preto je dôležité pristupovať k žiakom diferencovane a dávať im primerané úlohy, ktoré ich nenudia a dávajú im dostatočnú výzvu. Fíni pracujú na tom, aby škola dala deťom všetko, čo budú v rýchlo sa meniacom prostredí v budúcnosti potrebovať. Aby zaujala. Okrem základných gramotností dávajú veľký dôraz na sociálne schopnosti žiaka, spoluprácu, prácu v tíme, prácu vo dvojiciach, komunikáciu, učenie sa z chýb. Veľmi dôležitá je  kreativita, schopnosť nebáť sa experimentovať a inovovať.“

Zrejme tomu prispôsobujú aj prostredie školy...

„Nové školy sa budujú ako centrá miestnej komunity, či už obce, alebo časti mesta. Pod jednou strechou zahŕňajú materskú a základnú školu, knižnicu, centrá pre mládež i seniorov. Sú otvorené po celý rok, sedem dní v týždni. Vo fáze tvorby projektov architekti komunikujú s budúcimi užívateľmi, aby zohľadnili ich požiadavky. Vnútorné vybavenie, učebné pomôcky či informačné technológie podporujú socializáciu a komunikáciu. Vychádzajú zo skúseností a z výskumov, ktoré ukazujú, že interiér školy veľmi vplýva na výsledky žiakov a dobrú prácu učiteľov.“

Aký dlhý čas žiaci trávia v škole?

„Vyučovanie v základnej škole sa začína napríklad pre štvrtákov o 8.30 h a končí sa o druhej, majú päť hodín a prestávky sú oveľa dlhšie, 15- až 30-minútové.“

Prečo sú dlhšie?

„Aby študenti mali čas prepnúť z jednej aktivity na druhú, rovnako aj učitelia, aby sa stihli nachystať na ďalšiu hodinu. Deviataci sú v škole v priemere od 8.30 do tretej popoludní a učia sa v priemere šesť vyučovacích hodín. Majú štyri 15-minútové prestávky a v strede jednu 30- až 60-minútovú. Žiaci si v škole urobia veľa vecí, preto sa už doma nemusia toľko učiť. Domáca príprava im zaberá najviac hodinu.“

V čom je rozdielny nástup fínskych a našich detí do základnej školy?

„V prvom rade vo veku, do prvej triedy nastupujú v roku, v ktorom  dovŕšia siedmy rok života. Školu im rodičia nevyberajú, ale chodia do tej, do ktorej patria podľa bydliska, adresy. Navštevovanie miestnej školy má výchovný aj ekonomicky význam. Deti chodia do školy samy, učí ich to samostatnosti a rodičia šetria čas aj financie na dopravu.

Rodičia nechcú vyberať školu podľa kvality?

„Nemusia, lebo rozdiely v kvalite škôl sú minimálne.“

Známkujú učitelia vedomosti?

„Národná rada pre vzdelávanie a školský zákon stanovujú požiadavky a základne princípy hodnotenia žiakov. Učitelia v prvých ročníkoch používajú slovné hodnotenie a klasifikácia prostredníctvom známok nastupuje najskôr v 2. polroku  štvrtého ročníka. Zákon však umožňuje začať dávať známky až v deviatom ročníku. Oveľa väčšiu váhu majú známky v strednej škole.“

Čím zdôvodňujú len slovné hodnotenie?

„Hovoria, že sa chcú zamerať najmä na učenie, nechcú medzi deťmi, triedami či školami podporovať nezdravú súťaživosť a porovnávanie na základe známok. Chcú vzdelávať, a nie stresovať deti, učiteľov a rodičov.“

Čo domáce úlohy, dostávajú ich?

„Áno, ale je ich pomerne málo, úlohy zaberú žiakovi v priemere 30 až 60 minút denne. Výskumy v tomto smere ukazujú, že napríklad úloha z matematiky vyvoláva úzkosť u siedmich percent fínskych žiakov, kým v Japonsku je to až 52 percent a vo Francúzsku 53 percent.“

Čím sa to dá vysvetliť?

Základná škola je, do značnej miery, zónou bez testovania. Žiaci pracujú v atmosfére, ktorá  podporuje záujem o učenie sa a  prirodzenú zvedavosť. Strach z učenia a úzkosť nie sú vo fínskych školách bežné.“

Doteraz Fínsko fungovalo bez školskej inšpekcie. Povráva sa, že sa to má zmeniť.

„Inšpekciu zrušili v deväťdesiatych rokoch. Neviem  o tom, že ju budú opäť zavádzať. Tento krok by podkopal jeden zo základných princípov fínskeho školstva, ktoré je postavené na zodpovednosti  a dôvere. Veľa učiteľov by odišlo zo školstva, ak by nemali zaručenú profesionálnu autonómiu.“

Učitelia sú konkurenčnou výhodou fínskeho vzdelávacieho systému. Ako to dosiahli?

„Učiteľ je vo fínskej spoločnosti vysoko rešpektovaným povolaním. Je to dané aj historicky. V spoločnosti majú učitelia vysoký status, požívajú veľkú dôveru,  sú profesionáli, ktorí prešli kvalitnou prípravou na univerzite. Vysoká odbornosť umožňuje učiteľom aktívne sa zúčastňovať na tvorbe curricula, vyhodnocovaní študijných výsledkov a prispievať k neustálemu zlepšovaniu škôl. Spoločnosť im vytvára veľmi dobré pracovné podmienky.“

O učiteľskú profesiu je aj veľký záujem. Čo musia splniť uchádzači?

„Na pedagogické fakulty sa hlásia najlepší absolventi stredných škôl. Na štúdium sa dostane iba jeden z desiatich uchádzačov. Okrem výborných výsledkov zo strednej školy musia záujemcovia preukázať predchádzajúce skúsenosti z práce s deťmi, ktoré nadobudli napríklad  v záujmových združeniach či v letných táboroch.“

Všetci žiaci sa okrem materinského jazyka učia povinne ďalšie dva cudzie jazyky. U nás sa od toho už ustupuje. Ako to zvládajú fínske deti?

„V treťom ročníku sa začínajú deti učiť angličtinu. Od piateho alebo siedmeho  ročníka sa začínajú učiť po švédsky. Švédčina je druhým úradným jazykom Fínska a tiež oficiálnym jazykom Nordického spoločenstva. Žiaci si môžu pribrať ďalší jazyk, nemčinu, francúzštinu, španielčinu či ruštinu.“

Keď končia základnú školu, naozaj tie jazyky aj ovládajú?

„Najlepšie im ide angličtina. So švédčinou je to horšie, tú nemajú veľmi v láske. Ostatné jazyky využívajú, najmä keď sú starší, pri cestovaní do krajín, kde sa hovorí daným jazykom.“

Viete si predstaviť, že by fínski učitelia museli ako tí naši verejne protestovať za svoje vyššie platy a lepšie pracovné podmienky?

„Štát si učiteľov nesmierne váži, majú zaručené dobré pracovné podmienky, aby chceli učiť. Fíni majú silné odbory, je v nich organizovaných viac ako 95 percent učiteľov. Odbory tu majú silné slovo a vláda, keď aj musí robiť nejaké škrty, snaží sa im vychádzať v ústrety.“

 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu