BRATISLAVA. Nič, nič, nič. Presne to ponúka vládnuca strana Smer voličom, ktorých zaujíma školstvo. Trojnásobná nula nie je pritom zhrnutím reakcií premiéra Fica a ministra školstva Draxlera na štrajk učiteľov. Je to presný opis toho, čo má najpopulárnejšia strana v programe pred marcovými voľbami.
Smer predviedol niečo, čo nemá obdobu v histórii parlamentnej demokracie: jeho predvolebný program má iba 133 slov s vecným obsahom: nula.
Slabý Draxler
Školstvo je zahrnuté spolu so zdravotníctvom a dopravou do päťriadkovej frázy, podľa ktorej sa chce Smer predviesť „pokračovaním v zvyšovaní platov zamestnancov v školstve a zdravotníctve, modernizáciou týchto sektorov aj s využitím zdrojov z EÚ, ako aj ďalšou výstavbou infraštruktúry podporujúcou rozvoj regiónov".
Vážení rodičia, učitelia, študenti a vedci, vylezte nám na chrbát, odkazuje Smer s preferenciami okolo 38 percent záujemcom o jeho plány - povedané slušne.
Je aspoň možné niečo o školstve, ktoré sa tento rok stará na všetkých stupňoch približne o milión žiakov a študentov a kde len v jeho regionálnej časti pracuje okolo 125-tisíc učiteľov a ďalších zamestnancov, vyčítať z doterajšej činnosti Smeru?
Ťažko. Máme čakať striedanie ministrov, zmätky a rozkrádanie verejných peňazí v tendroch? Nekoncepčné kroky, málo peňazí na vzdelávanie a prežívanie vysokých škôl, ktoré si ten názov dávno nezaslúžia?
Dnešný minister Juraj Draxler (od novembra 2014) síce predstavuje tú lepšiu tvár Smeru a jeho doterajšie kroky sú zrozumiteľné, zato jeho politická budúcnosť je veľmi neistá. Nedostal sa na kandidátku Smeru a v týchto dňoch, v čase učiteľského štrajku pár týždňov pred voľbami, vyzerá na odpis.
Čo na to SNS
Ak bude po voľbách potrebovať Smer koaličného partnera, je pravdepodobné, že odovzdá zodpovednosť za školstvo jemu. Tak to bolo v koaličnej vláde Smeru po voľbách 2006, keď bol ministrom školstva celé štyri roky Ján Mikolaj z SNS. Aj dnes sa SNS objavuje medzi prípadnými koaličnými partnermi Smeru na prvom mieste.
Čo by Slovenská národná strana v školstve presadzovala? Príslušná časť jej volebného programu patrí medzi kandidujúcimi stranami k stručným (dve strany A4).
Obsah je všeobecný, heslovitý, bez konkrétnych krokov. Dôraz kladie na výchovu k vlastenectvu a národnej hrdosti, pripúšťa „primeranú výchovu a vzdelávanie žiakom a študentom národnostných menšín v ich materinskom jazyku, pričom v týchto školách sa bude klásť dôraz aj na výborné ovládanie slovenského jazyka".
V školskej časti programu SNS navrhuje pozoruhodnú zmenu v zákone o športe: „Každá nadnárodná spoločnosť podnikajúca na Slovensku bude povinná odvádzať 3 % zo zisku na slovenský šport (resp. vedu, kultúru)..."

Most a KDH
Ak by po voľbách Fico nevolil ľahkú cestu so slabou, ale tiež nevyspytateľnou SNS, pripadá do úvahy vláda so stranou Most-Híd alebo s KDH.
Bugárova strana má školský program obsiahly (päť strán A4) a ucelený. Vyniká tiež v tom, v čom mu však konkurujú takmer všetky školské programy - je napísaný ťažkým úradníckym jazykom, na ktorého pochopenie by občan potreboval prekladateľa.
„Strana Most-Híd ako občianska strana interetnickej spolupráce však okrem princípu ekonomickej efektívnosti kladie dôraz aj na nezastupiteľné poslanie vzdelania vo vzťah ku kultúre a spoločným tradíciám." Po treťom pozornom čítaní začne človek chápať...
Program kladie dôraz na rovnosť šancí, zrušenie segregácie a podporu inklúzie, navrhuje zlepšenie v rámci existujúceho systému - takže by si so Smerom rozumeli. Most-Híd pamätá na podporu a ďalšie vzdelávanie učiteľov, liberalizáciu trhu s učebnicami aj uvoľnenie priestoru školám.
Veľký dôraz je tu kladený na odborné školstvo, spoluprácu s menšími firmami v regióne a navrhuje sa návrat k systému výučných listov. Len okrajovo sa zmieňuje zvyšovanie platov učiteľov (v časti o vysokých školách) a "mimoriadny význam má posilnenie odborného zázemia Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne".
Nápady pre školstvo z dielne KDH sú celkom moderné a liberálne. Príslušná pasáž je síce až siedmou časťou volebného programu, ale má hlavu a pätu. Zmieňuje sa o nutnej koncepcii na ďalších 15 - 20 rokov bez ohľadu na striedanie vlád.
KDH by zvýšilo rozpočet školstva na priemer krajín OECD (priemer 21 krajín EÚ je 4,3 percenta, Slovensko dávalo v roku 2012 iba 3,4 percenta - údaje OECD), avšak postupne (to je obľúbené slovo všetkých programov - za rok, tri, päť, dvadsať rokov?), financovalo by priamo na žiaka, opäť postupne by zvyšovalo platy učiteľov, zabezpečilo by im podporu, ďalšie vzdelávanie a tiež študijné voľno po určitom odpracovanom období!
Ako jediné KDH zmieňuje opatrení proti šikanovaniu učiteľov (avšak bez konkrétnych námetov, ako ho vykoreniť).
Most-Híd aj KDH sa teda pokúsili zostaviť súdržný program pre odbor dôležitý pre budúcnosť Slovenska. V porovnaní s programovou aroganciou Smeru by teda boli – nahliadnuté týmito očami - lepšími správcami školstva než predpokladaný víťaz volieb. Ak by však o dianí v školstve nerozhodovali premiér a minister financií.

Sieť a OĽaNO
Keď opustíme možné koalície, stojí za pozornosť školský program strany Sieť. Hneď v úvode ponúka dobrý nápad – „právne predpisy zhrnieme do jednoduchých informačných bodov pre rodičov a zavedieme povinnosť škôlok a škôl umiestňovať túto informáciu na viditeľnom mieste".
Škoda, že je program opäť napísaný jazykom, ktorý by považovali za obohatenie tvorcovia Orwellovho newspeaku ...
Logika necelým štyrom stranám A4 nechýba - členia kroky podľa času plnenia – za sto dní, dva roky, za celé volebné obdobie. V prvej časti vracia radám škôl kompetenciu vyberať záväzne riaditeľa a sľubuje im vyššie právomoci. Pamätá na informovanie rodičov i vysokoškolských študentov a na program pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev aj počas letných prázdnin.
V dvojročnom výhľade hovorí Sieť o predškolskom vzdelávaní, a to nielen v materských školách, ale aj v detských skupinách, firemných škôlkach, komunitných centrách...
Za celé volebné obdobie by Sieť svoje námety prehĺbila a do roku 2020 zvýšila rozpočet školstva aspoň o 30 percent.
OĽaNO v stručných tézach navrhuje zvyšovať platy učiteľov o desať percent ročne (doterajšie tempo bolo zhruba päť percent), nie všetkým, ale na základe hodnotenia (nie je spresnené, ako takéto hodnotenie dobre vykonať), druhý originálny nápad sa týka predškolskej výchovy: od troch rokov by malo mať každé dieťa zaručené miesto v škôlke. Keď poskytnuté nebude, rodič získa náhradu 280 eur mesačne.
Pre liberálov a juh
Školská časť programu Slobody a solidarity je premyslená, ucelená a šitá na mieru liberálnym rodičom: vzdelanie by malo byť slobodnejšie a orientované na budúcnosť. Veľké kompetencie by získali školy, mali by voľnú ruku vo výbere učebníc, pomôcok, metód... Pamätá sa tu na domáce vzdelávanie a SaS by vyňala náboženstvo zo zoznamu povinne voliteľných predmetov. Strana by zaviedla základnú sieť škôl, o ktorých zriaďovaní by sa mohli uchádzať obec, kraj, občianske združenia, cirkvi ...
Riaditeľovi by mohli byť profesionálni manažéri bez pedagogického vzdelávania, ktorí by smeli za katedru postaviť aj odborníkov z praxe takisto bez pedagogického vzdelania. Školstvo by sa financovalo prostredníctvom príspevku na žiaka. Namiesto známok by sa mohlo hodnotiť slovne; na vysokých školách by sa mohlo vyberať školné.
SMK kladie jednoznačne dôraz na podporu vyučovania v materinskom jazyku, chce vytvoriť národnostnú výchovno-vzdelávaciu sieť na báze samosprávy a tiež národnostný odbor na ministerstve školstva. Platy učiteľov by mali výrazne prevyšovať priemernú mzdu v národnom hospodárstve...

Malé strany
Z preferenčne malých strán má samostatnú školskú časť programu Šanca (vytýka prílišný vplyv štátu na vzdelávanie, dáva akcent na pluralitu, postupne by zvýšila mzdové ohodnotenie učiteľov...).
Kotlebova strana na štyroch riadkoch navrhuje vrátiť autoritu učiteľom tým, že budú v pozícii verejných činiteľov, a navrhuje pravidelné protidrogové testy v základných a stredných školách. TIP na piatich riadkoch navrhuje zrušiť platový strop učiteľov a započítať povinnú školskú dochádzku päťročných detí v materských školách ako nultý ročník školy základnej.
Komunisti, zelení ani SME RODINA si na školstvo nespomenuli, rovnako tak Strana moderného Slovenska. Ani na zmätenej stránke SDKÚ sa v programovej časti školská časť nevyskytuje.
Najrozsiahlejší, rozumný aj prepracovaný školský program má strana Skok (s preferenciami okolo jedného percenta). Chcela by odpolitizovať školstvo a vrátiť autonómiu školám aj učiteľom, ktorým by zvýšila tarifné platy o 40 percent za štyri roky. Program plánuje zastaviť strácanie sa peňazí pre školstvo a zameriava sa na inkluzívne vzdelávanie.
Táto časť programu Skoku je zhruba 400-krát rozsiahlejšie ako školský program Smeru - favorita volieb, ktorý za školstvo niesol zodpovednosť osem z posledných desiatich rokov.

Beata
Balogová
