SME

Churchill, Einstein, Ustinov či Higgs. Kto sa ešte zle učil?

Netrápte sa príliš nad známkami svojich detí, Churchill bol nezodpovedný lajdák a Brontëovej písomný prejav na škole tiež nestál za veľa.

(Zdroj: SITA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čiastočná katastrofa... Myslím, že sa chce stať vedcom, ale pri jeho študijných výsledkoch je to priam absurdná predstava.

Takéto slovné hodnotenie si vyslúžil pätnásťročný John Gurdon od svojho učiteľa biológie. O 63 rokov neskôr získal Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu za výskum v oblasti kmeňových buniek.

Nie je jediný, mnohí úspešní vedci, politici či spisovatelia sa ako študenti trápili so zlými známkami a negatívnymi postojmi učiteľov.

„Ak sa nedokáže naučiť jednoduché biologické fakty, nemá šancu robiť prácu špecialistu. Bude to absolútne mrhanie časom, tak preňho, ako i pre tých, čo ho budú učiť,“ píše sa ďalej v hodnotení, ktoré si Gurdon zarámoval a roky viselo nad jeho pracovných stolom na Cambridgeskej univerzite.

Na slová svojho učiteľa si vraj spomenul vždy, keď mu nevychádzal experiment, čo bolo pomerne často.

„Vtedy je zábavné pripomenúť si, že napriek všetkému, možno nie som vo svojom odbore až taký dobrý a možno mal učiteľ aj pravdu,“ povedal pre britský Telegraph v roku 2012, keď si prebral Nobelovu cenu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Churchill sa bil

Winston Churchill, britský premiér, ktorý sa výraznou mierou zaslúžil o porážku Nemecka v druhej svetovej vojne, bol typickým príkladom problémového žiaka, a to od samého začiatku školskej dochádzky.

Mal osem rokov, keď ho učiteľka opísala ako ‚mimoriadne nevychovaného, neustále v konflikte s každým, nevynechajúc žiadnu hádku a bitku‘.

Nezmenilo sa to ani príchodom na strednú školu, správca internátu zúfalo nariekal, že Churchill je taký ‚dôsledný vo svojej nedôslednosti a striktný v nedodržiavaní pravidiel, že naozaj nevie, čo s ním má robiť‘.

Churchill chodil neskoro na vyučovanie, strácal učebnice a zošity, mal síce talent, ale ‚ten mu bol nanič pre lajdáckosť a pohŕdanie povinnosťami‘.

Jeho komplikovaná povaha a anarchistické správanie mu síce narobilo mnoho problémov aj v politickej kariére, ale súčasne z neho spravilo úspešného a nepredvídateľného vojenského vodcu. A tiež nositeľa Nobelovej ceny za literatúru.

Paradoxne oproti tomu vyznieva školské hodnotenie z roku 1905 pochádzajúce zo strednej školy v rakúskom Linzi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Podľa neho mal žiak mimoriadne vysoké morálne postoje, bol neobyčajne usilovný, jeho náboženské vzdelanie bolo primerané, telesná zdatnosť excelentná a kresba voľnou rukou dobrá.

Reč je, samozrejme, o Adolfovi Hitlerovi.

Higgsa fyzika nebavila

Anglický teoretický fyzik Peter Higgs, ktorý v roku 1964 predpovedal existenciu častice dnes nazývanej Higgsov bozón, sa v základnej škole o fyziku nezaujímal. Zdala sa mu nudná, ani známky z nej nemal dobré.

„Vynikal som v jazykoch, matematike, veľmi ma bavila chémia,“ povedal pre britský Telegraph v roku 2013 po tom, čo získal Nobelovu cenu za fyziku.

Stalo sa mu to, čo sa mimoriadne nadaným deťom stáva. Aby ho fyzika zaujala, musel by mu učiteľ ponúknuť niečo navyše, nad rámec učebných osnov.

Napríklad ho zobrať na vyučovaciu hodinu do vyššieho ročníka, dávať mu náročnejšie úlohy, zaťažovať ho tak, aby sa rozvíjal a napredoval.

„Talentované deti ťažko znášajú bežný spôsob vzdelávania,“ hovorí špeciálna pedagogička Eva Gelányiová. „Začnú sa nudiť, stratia záujem o predmet a nepreukážu výkon primeraný ich intelektu. Nie sú motivované,“ dodáva.

Problémom súčasného školstva je podľa nej aj silný dôraz na vzdelávanie a potlačenie výchovnej zložky, na ktorú neostáva čas. Učiteľ nemá šancu dôkladne spoznať žiaka a zistiť, že je napríklad nadpriemerne šikovný v matematike.

„Týka sa to najmä tých detí, ktoré ticho a poslušne sedia v lavici, úlohy vypočítajú, ale nemajú potrebu ukázať, čo v nich je. Učiteľ ani netuší o ich talente.“

Brontëová píše priemerne

Odhadnúť schopnosti a danosti dieťaťa nie je jednoduché ani pre rodiča, nieto pre učiteľa. Neraz sa fatálne pomýli a dejiny mu to po rokoch vyhodia na oči.

O malej Charlotte Brontëovej, budúcej spisovateľke a autorke románu Jana Eyrová, učiteľ napísal, že jej ‚písomný prejav je priemerný a gramatiku vôbec neovláda‘.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C453V na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Peter Kovařík.

Súd uzavrel prvú časť procesu s bývalým policajným prezidentom Kovaříkom.


1
Adam Pavlovčin už čoskoro vystúpi na Eurovízii 2025.

Adam Pavlovčin mieri do Eurovízie.


7
Fedor Gál

Fiktívny dialóg s blízkym človekom, ktorý je na inej strane pomyselnej barikády.


9
Jindřich Šídlo

Nie je isté, či sa reality šou vráti na obrazovky.


42

Sportnet

Radosť hráčov AC Miláno.

Funkcionári „rossoneri“ pritom iba nedávno pristúpili k výmene na trénerskom poste.


SITA
Juraj Kucka.

Aktuálne sa Juraj Kucka lieči zo zranenia, ktoré ho donútilo k ukončeniu reprezentačnej kariéry.


SITA
Slovenskí futbalisti po prehre so Slovinskom.

Spomedzi súperov Slovenska v kvalifikácii na MS 2026 sú podľa očakávania najvyššie Nemci.


TASR
Petra Vlhová.

Koleno je sviňa, lebo je to najzložitejší kĺb. Nedá sa odľahčiť ako lakeť alebo rameno, hovorí Ernest Caban.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu