Krízou prechádza na Slovensku aj vysokoškolské vzdelávanie. Podľa niektorých vysokoškolských učiteľov sa univerzity uzatvárajú do seba, chýba medzi nimi dialóg.
Najlepší uchádzači o vysoké školy strácajú záujem študovať doma a vyhľadávajú zahraničné univerzity pre lepšie možnosti, vybavenie, prístup vyučujúcich, prepojenie s praxou. Pod únik mozgov sa síce podpisujú aj slabšie populačné ročníky, ale toto nie je hlavná príčina výrazného uprednostňovania zahraničných vysokých škôl maturantmi. Ide o kvalitu vysokoškolského štúdia, ktorá sa zhoršuje.
Čaplovič plánoval školy zlučovať
Dušan Čaplovič (Smer), prvý minister, ktorý vzišiel z Ficovej vlády v roku 2012, mal veľké plány, ako „uprace“ počet univerzít, ktoré aritmetickým radom narástli počas mečiarizmu.
Úvaha o zlúčení dvoch trnavských univerzít mu nevyšla, a tak radšej ich počty ani ďalej neriešil. Vŕtal mu v hlave neadekvátny počet detašovaných pracovísk, no ani k tým sa nestihol prepracovať.
Stopol vznik Vysokej školy filmovej tvorby a multimédií, ale odobril vznik súkromnej Vysokej školy Goethe Uni Bratislava. Mala za sebou lepších lobistov doma aj zo zahraničia, Čaplovič neodolal, aj keď predtým už žiadnu novú vysokú školu nemal v pláne podporiť. Škola dlho nevydržala, v decembri 2015 jej vláda Smeru odobrala licenciu za nekvalitu.
Čaplovičov podpis je aj pod novelou vysokoškolského zákona, ktorá od januára 2013 predĺžila externé štúdium o dva roky, o rok pri bakalárskom a o rok pri magisterskom. Mal v pláne sprehľadniť informácie o vysokých školách registrami, chcel tiež, aby miesta profesorov na vysokých školách boli obsadzované cez výberové konania. Dodnes však profesorov vymenúva prezident. Pre odstúpenie veľa vecí nedotiahol.
Obsadzovať miesta profesorov a docentov na univerzitách aj ľuďmi bez týchto titulov plánoval aj exminister školstva Eugen Jurzyca.
Pellegrini mal plány, ale nie čas
Peter Pellegrini (Smer) po príchode na ministerstvo avizoval, že by chcel prehodnotiť štatúty vysokých škôl a univerzít, dušoval sa, že ak Akreditačná komisia kvalifikovane rozhodne, či škola má zaniknúť, rozhodnutie podpíše. V tom období už boli v plnom prúde akreditačné konania na niektorých vysokých školách.
Aj jemu prekážal počet vysokých škôl, ktorý je k počtu obyvateľov relatívne vysoký. „Ročne nás vysoké školstvo stojí viac ako pol miliardy eur. To nie je malá suma, s ktorou, samozrejme, vysoké školy hospodária veľmi samosprávne.
Platy treba zvýšiť všetkým učiteľom. Razantne Čítajte Na druhej strane treba povedať, že nie všetky dosahujú kvalitu, akú by sme si predstavovali. Nie všetky reagujú na potreby trhu práce,“ povedal v roku 2014. Rovnako zamýšľal zverejňovať informácie o tom, ako sa uplatnia absolventi vysokých škôl na trhu práce. Po piatich mesiacoch ho povýšili do funkcie predsedu Národnej rady.
Draxler išiel tvrdo po akreditáciách
Minister Juraj Draxler (nominant za Smer) sa rozhodol pritvrdiť, čo sa týka kvality na vysokých školách. Krátko po svojom vymenovaní si stanovil ako svoju prioritu čistenie prostredia vysokých škôl. Nepodpísal návrhy na vznik dvoch nových vysokých škôl, Technologického Inštitútu A. Ruprechta so sídlom v Šamoríne a Vysokej školy ekonómie a podnikania so sídlom v Banskej Bystrici.
Po komplexnej akreditácii 22 vysokých škôl v auguste minulého roku oznámil, že nad piatimi univerzitami so slabými výsledkami vo vede a výskume, a v medzinárodných výstupoch visí Damoklov meč.
Ak na nich do jedného roka od doručenia výsledkov komplexnej akreditácie nedôjde k náprave, hrozí im, že minister školstva dá návrh na odňatie titulu univerzita, zastrájal sa Draxler v auguste minulého roku.
Aby Draxler vyčistil vysokoškolské prostredie od nekvality, nestačí iba jeho odvaha. Ruky mu zväzuje zákon.
Podľa predsedu Akreditačnej komisie Ľubora Fišera akútnym problémom na slovenských vysokých školách je nedostatočná publikačná činnosť či slabšia publikačná činnosť doktorandov.
Najväčším pozitívom komplexnej akreditácie je, že sa znížil počet detašovaných pracovísk. Zo 110 klesol ich počet na 20. Naopak, negatívom je vysoký počet tzv. lietajúcich profesorov.
Málo peňazí aj študentov
Vysokoškolské prostredie má podvyživený systém financovania, pri ktorom dostávajú mizerné školy v podstate rovnako ako tie najlepšie, ozrejmoval v rozhovore pre SME vlani Fišera.
Veľká časť celkového balíka sa delí podľa počtu študentov a školy preto vymýšľajú študijné programy nie tak, aby boli čo najkvalitnejšie, ale tak, aby pritiahli čo najviac študentov.
Fínski žiaci sú výborní, lebo nepoznajú stres Čítajte S atmosférou na vysokých školách nie sú spokojní ani ich vysokoškolskí učitelia. Iniciatíva Za živé univerzity napríklad hovorí o hlbokej kríze vysokoškolského vzdelávania. Jej príčiny dosiaľ nie sú dostatočne analyzované a pochopené, takže nemôžu byť systémovo a koncepčne riešené, tvrdia akademici Miron Zelina či Peter Sýkora.
Súčasnú krízu podľa nich spôsobuje aj stratégia „rozdeľ a panuj!“ – boj o počty študentov, dotácie, granty, tituly.
Žiadajú systémovú zmenu fungovania akademických praktík vrátane financovania vysokých škôl.
