Tento text patrí k prémiovému obsahu SME.sk. Počas trvania štrajku učiteľov sme všetky texty o školstve odomkli a vyňali z prémiového obsahu. Chceme tak podporiť kritickú diskusiu o stave slovenského školstva.
Sú zatvorené školy šesť týždňov pred voľbami vhodnou cestou, ako dosiahnuť nápravu v školstve?
„Zo strany učiteľov je to premyslená akcia, lebo ich iniciatíva gradovala. Najskôr upozorňovali na problémy vo verejnej diskusii článkami, postupne prichádzali rôzne protestné akcie typu dlhé nosy, darovanie krvi alebo opatrovatelia, ktoré vyústili do štrajku. Cielili ho na predvolebné obdobie, lebo si uvedomujú, že je to citlivé z pohľadu popularity strán, najmä vládnuceho Smeru. Cítia, že môžu niečo dosiahnuť. Z tohto pohľadu to má racio. Na druhej strane som sa už viackrát vyjadril, že riadiť štát pod tlakom ulice sa nedá, pretože keby vláda ustupovala všetkým nespokojným obyvateľom, tak verejné financie by sa rýchlo rozpadli.“
Nebolo lepšie štrajkovať v čase zostavovania rozpočtu?
„Bolo. Požiadavky tak, ako sú nastavené, teda zásadné zvýšenie zdrojov už na rok 2016, nie sú reálne. Ale myslím si, že skutočný cieľ učiteľov, čo by považovali aj za úspech, je nejaký verejný politický záväzok Smeru, že dôjde k postupnému zvýšeniu verejných zdrojov do školstva, najmä pokiaľ ide o platy. Predpokladám, že ani učitelia si nemyslia, že teraz je reálne nájsť 600 miliónov eur v tohtoročnom rozpočte.“
Niektorí odborníci argumentujú, že vláda ešte zákony prijímať môže, lebo volebné obdobie sa neskončilo.
„Pokiaľ by mal byť udržaný deficit verejných financií, k čomu nás viažu aj medzinárodné záväzky, tak to reálne nie je. Vláda by neustúpila na úkor výrazného zvyšovania deficitu. Jediné, čo by sa mohlo stať, je, že vláda by mohla navrhnúť nejakú zmenu štátneho rozpočtu s tým, že by zobrala nejakej inej skupine obyvateľstva. Ale vieme, ako ťažko sa rodí zákon o štátnom rozpočte a v dnešnej fáze je to skôr nereálne.“
Neuškodí učiteľom načasovanie štrajku v očiach časti verejnosti, ktorá ho môže vnímať ako politizáciu problému?
„Práve preto je dôležité, aby mali učitelia dobré argumenty. Reálna situácia je taká, že učitelia si pýtajú od daňových poplatníkov viac peňazí a musia im vysvetliť, prečo. Je dôležité, aby si získali aj širšiu podporu spoločnosti, lebo potom vytvoria na vládu väčší tlak a tá skôr ustúpi. Argument o tom, že v medzinárodnom ponímaní učitelia zarábajú menej ako ich kolegovia prakticky vo všetkých vyspelých štátoch, je podopretý spoľahlivými analýzami. Ak sa dnes pozrieme na najčerstvejšie údaje o celom balíku financií, dosiahli sme už priemer, hoci možno ide len o jednorazové zvýšenie vďaka eurofondom. Ale ak sa pozrieme len na platy, slovenskí učitelia zarábajú iba okolo 60 percent z toho, koľko dostávajú vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Učiteľský priemer OECD je 80 až 90 percent.“
Do akej miery platí rovnica vyššie platy rovná sa vyššia kvalita?
„Nejaké zlepšenie by nastalo v tom zmysle, že dobrí učitelia, ktorí chcú dnes odísť zo školstva pre nízke platy, by zostali. K zásadnému skoku by však nedošlo, lebo sa nezmení motivácia ľudí. Tá sa mení vtedy, keď učitelia vedia, aké výsledky majú dosahovať a ak ich dosiahnu lepšie, budú mať vyšší plat. Ideálne by bolo, keby existovala silná variabilná zložka platu, možno 20 percent, ktorá by bola viazaná na výkon učiteľa. Problém ale je, že o výkone učiteľa by mal rozhodovať riaditeľ školy, ktorý musí byť motivovaný, aby škola dosahovala čo najlepšie výsledky. Na to musíme poznať nejaké údaje, na základe ktorých možno školy porovnávať. Je dôležité začať seriózne merať kvalitu vzdelávania na jednotlivých školách. Viem, že je to ťažké, ale vo veľkej časti vyspelého sveta je to trend. Kľúčom k akejkoľvek reforme školstva je motivovať riaditeľov školy a ich zriaďovateľov, aby chceli dosahovať kvalitu.“
Čo bránilo vláde, aby začala merať kvalitu?
„Vláda vlani prvýkrát odmerala pridanú hodnotu na stredných školách, keď porovnala Testovanie 9 a maturity z matematiky a slovenčiny. Vypočítala, kam sa posunuli žiaci na strednej škole v porovnaní s tým, keď končili základnú školu. Ale tieto údaje zatiaľ neboli zverejnené, čo nie je správne. INEKO bude žiadať ich zverejnenie. Školy boli síce informované o výsledkoch, ktoré dosiahli, ale verejnosť nie. A to je kľúčové, lebo skutočný tlak vytvoria až rodičia. Je v ich záujme, aby ich deti dostali čo najlepšie vzdelanie. Je dôležité, aby sa pýtali škôl, prečo dosahujú také či onaké výsledky v porovnaní s inými školami.“
Ktorým z pedagogických pracovníkov by sa malo pridať ako prvým, ak by neboli financie na zvyšovanie platov všetkým?
„Určite treba pridať začínajúcim učiteľom, lebo tam je prepad oproti vyspelému svetu a OECD asi dvakrát väčší ako u starších učiteľov. A pridať by sa malo aj učiteľom v regiónoch, kde je priemerná mzda podstatne vyššia ako mzda učiteľov, teda tam, kde je učiteľské povolanie menej atraktívne.“
Vláda argumentuje, že platy učiteľom zvyšovala od roku 2012. Učitelia však hovoria, že zvyšovanie len kopíruje nárast platov v hospodárstve. Je to tak?
„Prvé tri roky za vlády Smeru rástli platy učiteľov výrazne rýchlejšie ako priemerná mzda, aj ako platy iných zamestnancov v štátnej správe. V roku 2015 to skončilo, ale prvé tri roky boli učitelia prioritou.“
Riešeniu problémov nepomohli zrejme ani časté výmeny ministrov.
„Pokúsim sa to vyjadriť diplomaticky - mne sa zdá, že riešenie problémov nie je pre Smer úplná priorita. Pracuje skôr marketingovo, snaží sa oslovovať čo najviac voličov, mať čo najväčšiu popularitu a vyhrať voľby. Ale ak neriešite problémy krajiny, tak nespokojnosť vypláva na povrch.“
Ak by sa vláda zaviazala, že bude zvyšovať učiteľské platy o päť percent ročne, ako dlho potrvá, kým bude Slovensko na úrovni OECD?
„Vlani v decembri ministerstvo školstva vydalo analýzu o platoch. Rieši v nej, koľko by si vyžiadalo jednorazové zvýšenie priemerných platov v školstve na priemernú úroveň OECD. Ak by sa rátalo so zvýšením miezd o 30 percent, bolo by to 423 miliónov eur. V analýze sa píše, že čistý efekt na verejné financie by bol vďaka zvýšeným príjmom štátu cez dodatočné dane a odvody výrazne nižší a stálo by to 190 miliónov eur. A tu je odpoveď na vašu otázku - keby sme na to vyčlenili 100 miliónov eur ročne, tak za štyri roky by sme sa mohli dostať na úroveň priemeru OECD.“
Odkiaľ na to vziať?
„Slovensko dlhodobo dáva viac peňazí na verejný poriadok, na políciu, v porovnaní s inými vyspelými krajinami. Tie dávajú viac na vzdelávanie. Podiel z celkových verejných výdavkov na verejný poriadok a bezpečnosť, tak sa tá kapitola volá, je na Slovensku osem percent, vo vyspelých krajinách ako sú Dánsko, Švajčiarsko, Nórsko, Švédsko, Island, Fínsko, je to len 2,9 percenta. Aktuálny trend na Slovensku ešte prehlbuje túto nezdravú reláciu, myslím tým zvyšovanie počtu policajtov o 2500. Keby sa tá suma použila na platy v školstve, rieši to problém. Bolo by to dokonca viac, ako je aktuálna požiadavka učiteľov týkajúca sa platov. Rozumel by som zvyšovaniu výdavkov na policajtov, keby sem prúdili davy utečencov ako napríklad vo Švédsku, ale my nie sme cieľová ani tranzitná krajina.“
Ide však o hlavnú predvolebnú tému Smeru.
„Je veľmi dôležité, že tému utečencov, ktorá sa nás až tak netýkajú, lebo ich tu nemáme, prekryli vnútorné problémy našej krajiny. Tlak učiteľov a zdravotných sestier na vládu pred voľbami je naozaj citeľný.“
Koľko by musel trvať štrajk, aby to výrazne ovplyvnilo ekonomiku krajiny?
„Tu je veľmi zaujímavé porovnanie s lekármi. Lekárom stačilo pohroziť, že neprídu. Vedeli sme, že keď naozaj neprídu, hrozilo by, že ľudia budú zomierať a vláda by okamžite musela reagovať. Učitelia takúto pozíciu nemajú, tu je poškodenie menej viditeľné a z pohľadu verejnej mienky aj menej závažné. Neviem, či bude stačiť týždeň. Ak by učitelia chceli dosiahnuť viac, mali by vydržať dlhšie. Škodu sa zatiaľ snažia tlmiť aj samotné školy zlučovaním tried, pri deťoch pomáhajú starí rodičia. Silu a dosah štrajku určuje aj počet zapojených škôl a 11-tisíc učiteľov nie je zlý výsledok. Vidno už aj nejaké ústupky, keď minister školstva povedal, že chce zvýšiť platy začínajúcich učiteľom.“
Ako hodnotíte Juraja Draxlera na ministerskom poste? Ak by bol Smer vo vláde, mal byť ním byť opäť?
„Priemerná životnosť ministrov školstva na Slovensku je 18 mesiacov, čo je veľmi zlé pre zavádzanie reforiem. Je potrebná kontinuita, aby sa minister rozhľadel v rezorte, pripravil systémové zmeny a mal čas ich presadiť. Z toho pohľadu si myslím, že by bolo dobré, aby Juraj Draxler dostal priestor, ak bude Smer vo vláde. Aby zužitkoval svoje skúsenosti, ktoré načerpal, a aby ukázal, do akej miery ich vie presadiť. Začalo sa Testovanie 5, čo je predpokladom na to, že budeme vedieť merať kvalitu nielen na stredných školách, ale aj na druhom stupni základných škôl. Ďalšími potrebnými krokmi je zverejnenie platov absolventov stredných odborných škôl a ich uplatnenia na trhu práce. Je to jednoduchá vec a INEKO to odporúča už roky. Zaujímavým ukazovateľom by boli aj individuálne cesty žiakov a ich presuny medzi školami. Úplne chýbajú dáta o absolventoch v Česku, či už na vysokých školách alebo na trhu práce. Nejde o zanedbateľnú skupinu ľudí a nerozumiem, prečo si tieto dáta Draxler doposiaľ nevypýtal.“
Peter Goliaš
Od roku 2010 riadi mimovládny Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Predtým sa venoval predovšetkým analýzam a komentovaniu štrukturálnych reforiem, ako napríklad reformy dôchodkov, zdravotníctva, daní a školstva. V roku 2011 bol niekoľko mesiacov poradcom ministra školstva Eugena Jurzycu. V minulosti pracoval ako ekonomický redaktor denníka Pravda, predtým v tlačovej agentúre SITA. Je absolventom Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave.
Beata
Balogová
