BRATISLAVA. Regionálne školstvo je dlhé roky podfinancované z hľadiska vybavenia škôl, ich údržby a opravy, ohodnotenia práce kvalitných učiteľov či systematickej projektovej podpory. Pre agentúru SITA to povedal prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavol Sadloň.
"Ak bude naďalej začínať každé rokovanie o normatívnom financovaní štátnych vzdelávacích programov a následne školských vzdelávacích programov vetou "Musíme vychádzať z financií, ktoré máme ...", a nie z finančného krytia, ktoré na kvalitné financovanie školstva potrebujeme, pravdepodobne sa nepohneme zo začarovaného kruhu stagnácie, respektíve znižovania kvality výchovy a vzdelávania na všetkých stupňoch vzdelávacej sústavy," hovorí Sadloň.
Bez preplatenia
Normatívne financovanie je podľa Sadloňa systém, ktorý je síce prehľadný, ale ak je potrebné ho dofinancovávať dohodovacím konaním a neustálym prerozdeľovaním financií zriaďovateľmi, tak je niekde chyba. Ako dodal, z pohľadu gymnázií nezohľadňuje personálnu náročnosť kvalitných školských vzdelávacích programov. Tieto musia následne školy korigovať, čím tak znižujú možnú a želateľnú úroveň výchovy a vzdelávania.
"Ešte stále pretrváva zvyk, že učitelia sú tí, ktorí sú ochotní organizovať mimovyučovaciu a mimoškolskú činnosť bez uplatnenia si nároku na preplatenie nárokovateľných položiek. Mnohé vzdelávacie exkurzie, výmenné pobyty a olympiády a súťaže by okamžite skončili z hľadiska ich praktickej realizácie.
Súčasný normatív nezohľadňuje vekovú štruktúru pedagogických kolektívov ani personálnu náročnosť kvalitných školských vzdelávacích programov," dodáva Sadloň.
Financovanie reálneho žiaka
Výhodou normatívneho financovania je financovanie na reálneho žiaka chodiaceho do školy. Nevýhodou je podľa Sadloňa nízky normatív a tendencia prijatia čo najväčšieho počtu žiakov bez skutočnej identifikácie jeho predpokladov na zvolené štúdium.
"Samozrejme, je rozdiel posudzovania normatívneho financovania z pohľadu veľkej školy s veľkým počtom žiakov a školy s minimálnym počtom žiakov. Nízka naplnenosť škôl, a teda aj jednotlivých tried, je veľkým problémom hlavne regiónov, ktoré zápasia s veľkou mierou nezamestnanosti. Tiež je problém, že niektorí zriaďovatelia regulujú všeobecne záväzným nariadením nielen počet otváraných tried, ale aj počet žiakov v triedach, a pritom sa neupravuje úmerne normatív na žiaka," dodáva Sadloň.
