BRATISLAVA. Väčšine sestier, ktoré podali hromadné výpovede, v nedeľu (31.1.) plynie posledný deň výpovednej lehoty. Od pondelka by tak podľa údajov sesterskej komory malo z nemocníc odísť 602 sestier, ďalších 122 tak má urobiť od marca.
Ministerstvo zdravotníctva hovorí o nižšom čísle, a to 548.
Najviac sestier má chýbať
- v prešovskej nemocnici - asi 300
- v žilinskej nemocnici - asi 180
Výpovede podali sestry celkovo v 11 nemocniciach:
- v Košiciach,
- v Trnave,
- v Poprade,
- v Bojniciach,
- v Žiline,
- v Prešove,
- v Martine,
- v Trenčíne,
- v Dolnom Kubíne,
- v Trstenej,
- v Čadci.
Stovky sestier však svoje výpovede neskôr stiahli.

V Prešove pomôže armáda
"K zajtrajšiemu dňu z našich nemocníc odchádza 540 sestier. Napriek takémuto vysokému číslu sa podarilo stabilizovať všetky oddelenia. Všetky budú aj naďalej fungovať," uviedla v nedeľu šéfka komunikačného oddelenia rezortu Zuzana Čičmáriková. Informácie o obmedzení činnosti oddelení v Žiline nie sú podľa jej slov pravdivé, žilinské ARO má ostať v činnosti vďaka novým posilám.
Fakultné nemocnice v Žiline a Prešove budú poskytovať nielen akútnu, ale aj odkladnú zdravotnú starostlivosť, avizovalo ministerstvo. "Informácie o tom, že hrozí akýkoľvek krízový stav, nie sú pravdivé," zdôraznila Čižmáriková s tým, že rezort garantuje zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov. Tvrdenia o jej ohrození označil rezort za klamstvá.
Komora aj odbory upozornili, že od pondelka (1. 2.) ostane pre odchod sestier bez adekvátnej zdravotnej starostlivosti vyše milióna pacientov. Ministerstvo zdravotníctva to odmietlo a označilo za šírenie poplašnej správy. Rezort viackrát deklaroval, že zdravotná starostlivosť bude zabezpečená. S jej zabezpečovaním má v prešovskej nemocnici vypomôcť armáda.
So zástupkyňami sestier hovoril v piatok (29.1.) neplánovane premiér Robert Fico (Smer), ich rozhodnutie zotrvať na výpovediach to však nezmenilo.
Šéf kabinetu si podľa svojich slov vypočul ich postoje. "Našim požiadavkám nepovedal ani áno, ani nie a v podstate musia sestry vydržať," skonštatovala po stretnutí šéfka ich odborov Monika Kavecká. Komora aj odbory viackrát kritizovali vládu, že pre riešenie situácie nič nerobí.

Úprava platov
Sestry, ktoré sú dlhodobo nespokojné s riešením svojich požiadaviek, spustili akciu hromadných výpovedí vlani 25. novembra. Parlament vtedy schválil zákon, ktorý upravil ich mzdy. Platí od januára 2016, a to aj napriek tomu, že ho prezident SR Andrej Kiska ani po druhý raz nepodpísal.
Zdravotníci sa sťažujú, že zákon nezohľadňuje ich požiadavky. Minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominat Smeru) ho, naopak, považuje za korektný a solídny. Výpovede označil za protest proti zvyšovaniu platov.

Výpovedí lekárov bolo vyše tisíc
Akcia hromadných výpovedí otriasla slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2400 lekárov, nakoniec na svojej výpovedi trvala asi polovica z nich.
Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek. Štát následne upravil povinnosti zdravotníkov v čase krízovej situácie. Tým, ktorí by v prípade jej vyhlásenia nenastúpili do práce, tak hrozia tresty.
