Vysídlenie ľudí utrápilo až na smrť. Obce, ktoré zmizli z máp

Priehrady, sídliská i vojenské obvody brali ľuďom strechu nad hlavou.

Oravská priehrada zatopila päť obcí. (Zdroj: TASR)

Pripravili: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár 

BRATISLAVA. Hrdina knihy Stopárov sprievodca galaxiou Arthur Dent bránil svoj dom pred demolíciou pre stavbu diaľnice vlastným telom. Neúspešne, no vďaka uteráku a jednej elektronickej knihe sa z tejto situácie dostal priamo na absurdnú cestu po galaxii. 

Ďalšie osudy skutočných ľudí, ktorí museli svoje domovy opustiť pre rôzne rozvojové projekty, však neboli námetom na veselú fantasy. 

Aj na Slovensku sa tisíce ľudí, hoci s odškodnením, museli proti svojej vôli vysťahovať zo svojich domovov. Museli sa prispôsobiť životu na iných miestach, novým susedom, často inému životnému štýlu. 

Mnohí to nezvládli. S vysídlením sa spájajú psychické traumy, predčasné skony i samovraždy. 

Pre výstavbu vodných diel, fabrík, sídlisk či pre vznik vojenských obvodov zanikli od polovice minulého storočia desiatky dedín a stovky domov. 

Hoci niektorí ich obyvatelia odišli do lepších podmienok, ani tak to nebolo jednoduché. Väzby na domov a pôdu boli veľmi silné. 

Aj tí, ktorí boli v čase nedobrovoľného odchodu ešte deti či mladí ľudia, sa dodnes na miesta, kde žili, vracajú, najmä ak sa zachovalo miesto, ktoré im stratený domov pripomína. Silným putom býva kostol či iná pamiatka. 

Iní si oživujú spomienky na stratené domovy aspoň virtuálne na sociálnych sieťach. Tak to robia napríklad pamätníci starej Petržalky, dediny, na ktorej troskách vzniklo rovnomenné anonymné sídlisko s novými ulicami, cestami i obyvateľmi. 

Pamätníci spomínajú, že ľudia sa do niektorých vysťahovaných obcí pokúšali vrátiť, niekde tak vysídlenie prebehlo dvakrát. 

S neúnavnou snahou o obnovu zaniknutej obce sa do pozornosti dostali napríklad bývalí obyvatelia Ľubických Kúpeľov ktoré boli súčasťou vojenského obvodu Javorina. Ich požiadavka sa dostala až do parlamentu, obnoviť zaniknutú obec však doteraz nebolo možné. 

Opačná cesta možná je. Obec sa môže rozdeliť na viaceré obce, čím pôvodná zanikne, alebo sa obce zlúčia a vznikne tak nová obec. 
Takto len v prvých desiatich rokoch po revolúcii vzniklo na Slovensku 250 obcí. Zároveň 33 obcí zaniklo. Ich obyvatelia však nemuseli opustiť svoje domovy. (vju)

Zaniknuté obce.

Západné Slovensko

Ľudí vyhnala hlinikáreň

HORNÉ OPATOVCE. Obec Horné Opatovce v Žiarskej kotline prežila lúpežné vpády šášovských kastelánov, Turkov aj drancovanie cisárskymi vojskami.

Zvládla požiare i svetové vojny. Neprežila vznik hlinikárne v jej tesnej blízkosti v roku 1953. Mala vtedy 1380 obyvateľov. 

Závod SNP spracúval predovšetkým bauxid z Maďarska. Čierny popol s fluorovodíkom, arzénom a ortuťou najprv zničil stromy, neskôr dobytok a nakoniec aj ľudí. Zdravotný stav obyvateľov sa zhoršoval tak, že sedem rokov po vzniku hlinikárne nariadila socialistická vláda vysťahovanie obyvateľstva.

V roku 1969 obec zanikla. Obyvatelia sa presťahovali najmä do blízkeho Žiaru nad Hronom. Z dediny zostal len chátrajúci kostol, niekoľko polozrúcanín a skládka odpadu. 

Pôvodní obyvatelia sa pravidelne sa vracajú do svojho zaniknutého domova. Jeden z nich Štefan Skladan hovorí, že na stretnutí sa obyčajne zíde 200 ľudí. „Keď som mal 19 rokov, išiel som na vojnu z domu v Horných Opatovciach, no vrátil som sa už do Hliníka nad Hronom,“ spomína.

V roku 1995 odhalili pamätník tragického konca obce a jej maketu, ukazujúcu ako vyzerala v čase, keď v nej prekvital život. Snažia sa zachrániť aj Kostol sv. Vavrinca ako dôkaz existencie Horných Opatoviec. (zm)

Ostali cintorín a kostol

MOCHOVCE. Kým niektorým obciam sa podarilo industrializáciu a výstavbu prežiť, Mochovce čakala demolácia. Z dediny sa zachránil iba kostol. 
„Keď sa zistilo, že sa poň elektráreň nerozšíri, dostal novú strechu. Bývalí obyvatelia, najmä tí starší, ktorí ťažko znášali vysťahovanie, tam chodili,“ povedal bývalý prednosta Obecného úradu Kalnej nad Hronom Ján Földy.

Od odchodu posledného zo 488 obyvateľov uplynulo viac než tridsať rokov. V roku 1978 vláda rozhodla, že na mieste postavia atómovú elektráreň, obyvateľov sa na názor nepýtali. 

„V roku 1973 vydal Krajský národný výbor v Bratislave stavebnú uzáveru. O päť rokov neskôr vláda schválila výstavbu,“ spomínal posledný predseda Miestneho národného výboru v Mochovciach Alexander Šidó.

Mochovce považovali za najzaostalejšiu dedinku v okrese. 

„Takmer polovica občanov mala nad šesťdesiat rokov. Ťažko sa im odchádzalo. Mladí šli za prácou do mesta a nebrali vysídľovanie tak vážne,“ povedal Šidó.

Prvý sa odsťahoval farár a na farskom úrade zriadili vysídľovaciu komisiu, ktorá organizovala výkup domov a pozemkov. Asi dve tretiny Mochovčanov šli bývať do Levíc, ostatní sa usadili v okolitých dedinách.

„Dedinčania išli bývať do činžiaka. Niektorí tam nevydržali ani dva mesiace. Sťažovali si, že nemajú kam ísť, nemajú záhradku, museli kupovať ovocie, platiť za vodu. Zostali im len tie steny,“ povedal Šidó. (zm)

Nadštandard

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pre výstavbu Nosickej priehrady na Váhu medzi Považskou Bystricou a Púchovom zanikli v 50. rokoch aj dedinka Okrut, časť obce Podvažie, vysťahovať sa museli aj obyvatelia z ďalších dvoch dedín. 

Ľuďom postavil štát domy v blízkosti Malej Udiče a vo Veľkej Udiči.

Rodina Michala Furdza odchádzala z Okrutu medzi poslednými. „Voda bola už kúsok od nášho domu, keď sme vykopávali poslednú úrodu zemiakov,“ spomína. Z náhrady si postavil nový dom osobitne. 

Niektorí išli do nového radi. Ako sa píše v kronike Udiče, neverili ani, že nové domky sú naozaj ich. „V porovnaní so zbúranými to boli paláce. Každý z domov bol oplotený, mal dvor, záhradku, vodovod, kanalizáciu. Dlhé roky nebola na iných miestach v obci kanalizácia, len tu. V domoch bola kúpeľňa, špajza i WC.“

V Podvaží bolo podľa spomienok Ernesta Beláka zatopených 25 domov. Tiež hovorí, že vybavenie nových domov bolo na tie časy nadštandardné.

„Vodovod nemal vtedy ani farár,“ povedal pamätník. 

Vodná nádrž Nosice sa rozprestiera na ploche 5,7 štvorcového kilometra. (detta)

Starú Petržalku zrovnali so zemou

BRATISLAVA. O výstavbe sídliska na území Petržalky sa uvažovalo už v 60. rokoch. Pred samotnou výstavbou bolo treba vyriešiť problém s častými záplavami a postaviť nový most (Most SNP) cez Dunaj. 

Starú Petržalku búrali postupne od východu na západ, najmä v 80. rokoch, posledné domy v roku 1989

„Okolo roku 1973 začali vyprázdňovať Ovsište a Starý háj. Ľuďom z týchto prvých búračiek pridelili byty najmä v Karlovej Vsi a na Medzijarkoch. Neskôr sa sťahovali do prvých panelákov v Petržalke,“ spomína obyvateľ starej Petržalky Pavel Kara. To bolo v roku 1977. 

Domy boli dlho prázdne. „Boli tam záhrady plné ovocia, náradie v šopách, ale aj stavebný materiál,“ hovorí Kara.

Obyvatelia spočiatku neverili, že by došlo k plošnej likvidácii obce, a dúfali, že sa búranie podarí zastaviť. 

„Ľudia z centrálnej Petržalky si rozoberali vysťahované stavby, aby si z nich postavili prístavby alebo garáže. Akoby ich blížiaca sa asanácia mala obísť.

My sme si tam rozobrali drevo na prístavbu verandy. Tešili sme sa z nej sedem rokov, kým nás nestihol rovnaký osud,“ hovorí Kara. 

Zmizlo všetko – stromy, cesty, železnica, záhrady, domy, pôvodné Chorvátske rameno. Ostala holá pláň. 

Štát vyplatil majiteľom domov ich zostatkovú hodnotu a zároveň pridelil byt v paneláku, podľa počtu prihlásených osôb na búranej adrese. „Naša suseda pôvodne bývala v krásnej šesťizbovej vile s veľkou záhradou. Bola sama, tak jej dali minigarsónku,“ spomína Kara.

Výstavba sídliska sa začala v časti Háje, pokračovalana Lúkach a napokon v časti Dvory, kde sa nachádzalo jadro historickej Petržalky.

„Zbúranie Petržalky nenávratne narušilo urbanistický vzhľad a komunitné pomery tejto časti Bratislavy. Vysťahovanie často viedlo k osobným tragédiám a dodnes zostáva ako trauma u tých, ktorí tak prišli o svoje korene,“ hovorí historik Ľuboš Kačírek z Filozofickej fakulty UK v Bratislave. 

Starú Petržalku dnes tvorí časť vymedzená Rusovskou cestou a Kopčianskou ulicou. „Žiaľ, aj tejto časti hrozí zánik, ak sa neupraví aktuálny návrh územného plánu zóny Lokalita Matador,“ hovorí Kačírek. 

Zo starého Ovsišťa sa zachovalo niekoľko domov na Sosnovej ulici. Minulosť ešte pripomínajú Kostol Povýšenia sv. Kríža na Daliborovom námestí, budova gymnázia Einsteinova a Mercury. 

„Ostala časť gaštanovej aleje zo starého cintorína na Nobelovom námestí, Sad Janka Kráľa, lodenice na nábreží, kostol, budova vtedajšieho národného výboru, vedľa krčma Lipa a niektoré športoviská,“ dodal Kara. (vju)

Stredné Slovensko

Z Radvane ostali kaštiele a kostol

BANSKÁ BYSTRICA. Keď sa povie Radvaň, viacerým sa vybaví preslávený Radvanský jarmok, jeden z najstarších na Slovensku, ktorý je už štvrtý rok zapísaný na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. 

Jarmok sa spomína v poviedkach  Jozefa Gregora Tajovského aj  Zechentera-Laskomerského. No Radvaň znamenala podstatne viac ako len jarmok – bola to jedna z najstarších a najvýznamnejších obcí horného Pohronia, založená už v  13. storočí.
Na sklonku svojho života tam pôsobil ako evanjelický farár aj básnik Andrej Sládkovič, ktorý je na tamojšom cintoríne aj pochovaný.

Historik Stredoslovenského múzea Vladimír Sklenka hovorí, že iba málo obcí sa môže pochváliť tým, že v jej katastri sa nachádzalo päť kaštieľov. Z nich sa v Radvani a Kráľovej zachovali tri – dnes doslova vnorené uprostred sídliska. 

Obec v roku 1964 zlúčili so susednou dedinou Kráľová a o dva roky neskôr ich pričlenili k Banskej Bystrici. 

V roku 1975 sa začalo s   búraním oboch dedín a o pár rokov tu stáli prvé paneláky dnešného sídliska Radvaň. 

Takmer zázrakom nezbúrali aj posledné významné stavby obce. Kostol na Hôrke ostal stáť zrejme vďaka svojmu umiestneniu mimo výstavby panelákov. 

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Le Penová nie je Trump. Prečo sa prieskumy tentoraz nezmýlia

Agentúry nepredpovedali víťazstvo Trumpa ani brexit, vo Francúzsku by sa však už nemali mýliť.

SVET

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko.

KOMENTÁRE

Prečo prežívame v napätí francúzske voľby

O čo pôjde v druhom kole prezidentských volieb?

DOMOV

Kaliňák sľubuje policajtom vyššie platy

Priemerný zárobok v polícii bol už pred januárovým zvýšením platov 1337 eur. Od júla má byť ešte vyšší.

Neprehliadnite tiež

Kaliňák sľubuje policajtom vyššie platy

Priemerný zárobok v polícii bol už pred januárovým zvýšením platov 1337 eur. Od júla má byť ešte vyšší.

Politik, ktorý chcel byť detektorom lži. Profil Igora Matoviča

Do politiky vstúpil Igor Matovič v roku 2010 na kandidátke SaS. V klube strany nevydržal ani rok. Lúčenia má v krvi, dokázal to neraz.

Prezident Kiska cestuje do Bratislavy vlakom

Prezident nastúpil na IC v Poprade.

Armáda po krádeži zrátala všetok arzenál, zlodeja stále hľadá

Zbrane, ktoré zmizli, môžu skončiť v rukách teroristov, ale aj extrémistov. Vyvodzovať dôsledky podľa analytika zatiaľ nemožno.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop