Zákon o športe pomenil pravidlá, veľa problémov nevyriešil

Normu, ktorá upravuje vzťahy v športe, pripravovali takmer dva roky. Jej finálna podoba má pozitíva i nedostatky.

BRATISLAVA. Zákon o športe mal byť jedným z prelomových opatrení druhej Ficovej vlády. O jeho potrebe aj príprave sa hovorilo dlho. Do práce na návrhu zákona sa nezapojilo len ministerstvo, ale aj rôzni odborníci či športovci. Sami priznávajú, že sa im niektoré problémy úplne vyriešiť nepodarilo.

Podľa informácií denníka SME už v súčasnosti pracujú na rozvinutí niektorých prijatých bodov.

Pozrite sa v skratke, aké zmeny zákon zaviedol.

1. Už len zamestnanci?

V zákone sa vláda rozhodla skoncovať so živnostníkmi v športe. Po novom musia byť niektorí zamestnancami. V tom, pre koho nové pravidlá platia a pre koho nie, majú mnohí v súčasnosti chaos. Problém je najmä pri odborníkoch pôsobiacich v športe, napríklad tréneroch.

„Na živnostenskom úrade o nich nevedia a podľa ich slov s nimi už nemajú ani nič spoločné. To znamená, že kvalifikovaný tréner nemôže podľa ich informácií podnikať. Nevedeli sa ani vyjadriť k platnosti doterajších viazaných živností, na základe ktorých podnikajú tréneri v súčasnosti,“ napísal Jaroslav Kompán z Katedry telesnej výchovy a športu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Podľa ministerstva školstva by mali byť po novom športoví odborníci zamestnancami. Výnimku majú staré živnosti. Tie zostávajú zachované do uplynutia doby platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

„Ak teda doklad o získanej odbornej spôsobilosti platí napríklad do konca roka 2018, živnostenské oprávnenie mu platí rovnako do konca roka 2018. Až prvého januára 2019 živnostenský úrad vyznačí zánik živnostenského oprávnenia,“ opisuje tlačový odbor ministerstva školstva.

Noví odborníci by mali byť už automaticky zamestnancami.

Ministerstvo nás po zverejnení upozornilo, že sme si zákon vysvetlili zle. Tu je jeho vysvetlenie:

V § 6 ods. 3 zákona o športe je výslovne uvedené, že športový odborník podľa odseku 1 písm. a) až e), t.j. vrátane trénerov, inštruktorov športu, rozhodcov, delegátov, bezpečnostných manažérov, hlavných usporiadateľov, vedúcich družstva, časomeračov, hlásateľov, lekárov, fyzioterapeutov a pod., vykonáva činnosť športového odborníka ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak nie sú naplnené znaky závislej práce, alebo sa so športovou organizáciou nedohodne inak.

Zákon vytvoril novú skupinu samostatne zárobkovo činných osôb, čo je uvedené aj v § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý uvádza, že príjem z inej samostatne zárobkovej činnosti je príjem športovca a športového odborníka. Treba zdôrazniť tú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ktorú autorka asi prehliadla. Ak by to bolo tak, ako tvrdí, spadal by športový odborník pod § 5 zákona o dani z príjmov, kde je uvedený príjem zo zamestnania a nevytváralo by sa novelou zákona o dani z príjmov v rámci zákona o športe nové samostatné písmeno pri príjme z inej samostatne zárobkovej činnosti pre športovca a športového odborníka. To, že ide o samostatnú zárobkovú činnosť predsa jednoznačne deklaruje aj zákon o športe, ktorý v § 6 ods. 3 uvádza, že športový odborník, a teda aj tréner, vykonáva svoju činnosť prednostne ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Nová úprava zjednoduší režim pre samostatne zárobkovú činnosť športových odborníkov, nakoľko na jej vykonávanie už nebude potrebné vydanie živostenského oprávnenia, ale postačujúce bude zapísanie športového odborníka vo verejne prístupnom registri fyzických osôb v informačnom systéme športu, kde si každý športovec, klub, zväz, občan, novinár, bude môcť overiť údaje o športovom odborníkovi a jeho odbornej spôsobilosti. V tomto smere IS športu vytvorí de facto akýsi "živnostenský" register osôb vykonávajúcich samostatne zárobkovú činnosť v športe, čo prinesie slovenskej spoločnosti presné údaje o tom, koľko osôb je ekonomicky aktívnych v športe, koľko odvádzajú na daniach a odvodoch a pod.

Zamestnancami majú byť aj samotní profesionálni športovci. Kluby či zväzy budú za nich musieť platiť aj odvody do Sociálnej poisťovne, ale až od roku 2019.

Platiť zdravotné odvody nebudú musieť. Ale len v prípade, ak „budú mať zabezpečené zdravotné poistenie iným spôsobom,“ vysvetľuje poslanec Jozef Mihál z SaS. Môže byť zdravotne poistený napríklad, ak je zamestnaný alebo ide napríklad ešte o študenta. Ak sa naňho ani jeden z prípadov nevzťahuje, musí si odvody platiť sám.

Minimálna výška zdravotných odvodov, ktorú si bude musieť platiť ako dobrovoľne poistený, ak nemá zdravotnú poistku z iného dôvodu, je približne 60 eur mesačne. Aj tak ide o výrazne nižšiu sumu ako tú, ktorú by mohol platiť zo svojho príjmu športovca. Doteraz mnohí športovci pôsobili ako živnostníci.