BRATISLAVA. Keď sa klientka centra Slniečko, ktoré sa stará o týrané ženy, vracala taxíkom z práce do bezpečného domu, počkal si tam na ňu partner, pred ktorým sa schovávala.
Centrum je na podobné situácie pripravené, a tak okamžite zakročila bezpečnostná služba.
Aby mohol bezpečný ženský dom chrániť svoje klientky a poskytovať im kvalitný servis, musí fungovať 24 hodín denne. Potrebuje ochranku, kamerový systém a tím psychológov, opatrovateľov a právnikov.
„Na to, aby sa vytvoril bezpečný dom, treba veľa peňazí. Je to veľmi drahá služba,“ povedala riaditeľka centra Mariana Kováčová.
Miest, kde by sa mohla žena pred násilníkom ukryť, je podľa ľudí z tretieho sektora dlhodobo veľmi málo. Keď niektoré ženy zistia, že sa nemajú kam ukryť, vracajú sa k partnerovi násilníkovi.
Strelca zo Smeru prepustili na slobodu Čítajte Peniaze dostali policajti
Vláda v decembri schválila, že posilní políciu a armádu za viac ako štvrť miliardy eur. Počet policajtov sa zvýši o 2500 a ozbrojeným silám pribudne 800 vojakov.
„Bezpečnosť Slovenskej republiky a jej občanov zostáva na prvom mieste priorít mojej vlády s mandátom do marca 2016,“ povedal premiér Robert Fico zo Smeru vo svojom novoročnom vyhlásení.
Oslovené centrá, ktoré poskytujú služby ohrozovaným ženám a ich deťom, si nevšimli, že by sa štát v poslednom čase začal intenzívnejšie zaoberať aj ich situáciou.
„Nevnímame, že by sa v posledných mesiacoch viac upriamila pozornosť štátu na obete násilia u nás,“ povedal výkonný riaditeľ občianskeho združenia Náruč Ivan Leitman.
Centrá končia
Štát či samosprávy platia bezpečné ženské domy cez dotované projekty. Ak sa projekt skončí a mimovládna organizácia nezíska ďalšiu dotáciu, nemá ako zaplatiť odborníkov, ktorí sa o týrané ženy starajú.
Napríklad slovenské krízové centrum Dotyk, ktoré sa venuje týraným ženám, nemôže poskytovať dlhodobejšie ubytovanie obetiam domáceho násilia, pretože trenčianska župa už niekoľko rokov nenašla peniaze na jeho podporu. „Riešené boli len akútne prípady, a aj to len na obdobie pominutia priameho ohrozenia na živote alebo zdraví. Táto služba bola poskytovaná len vďaka sponzorom,“ píše sa vo výročnej správe centra za rok 2014.
Štát nie je nečinný
Štát v marci 2015 spustil národnú telefonickú linku pre ženy ohrozované násilím.
Bratislavská župa sa zas podieľala na vybudovaní a skvalitnení služieb bezpečných ženských domov na jej území, tvrdí Daniela Gáliková, riaditeľka krízového centra Brána do života.
„Nedostatkom je najmä legislatíva a malá pružnosť systému, ako aj spolupráca všetkých zainteresovaných zložiek,“ povedala Gáliková.
