BRATISLAVA. Vzdelanejší, skúsenejší, rozhľadenejší - takto sami seba charakterizujú pravicoví voliči v Bratislave, ktorí sa nevymedzujú len proti vládnemu Smeru, ale aj jeho voličom.
Oslovení Bratislavčania síce kritizovali veľký počet pravicových strán, s ich zlúčením do jednej silnej strany, ktorá by bola protiváhou Smeru, však nesúhlasia.
Pravicoví voliči sú podľa nich rôzni a jedna strana by nedokázala túto pestrosť vystihnúť, ukázal kvalitatívny výskum Katedry politológie UK v Bratislave pre denník SME.
Ako budú voliť osobnosti z Bratislavy? Čítajte Všímajú si aj cudzie problémy
Roztrieštenosť pravice, prestupy politikov zo strany do strany a neschopnosť dohodnúť sa na spoločnej vízii najviac prekážajú voličom, ktorých časť zvyknú ostatní označovať aj za "bratislavskú kaviareň“. Účastníkom výskumu označenie neprekáža, v diskusiách ho spomenuli aj sami.
Kvalitatívny výskum
- v moderovaných diskusiách skúma prístup ľudí k vybraným témam,
- skúmali 16 ľudí, v troch focusových skupinách.
„Pravicový volič vo veľkomeste si viac všíma problémy a systémové riešenia aj v oblastiach, ktoré ho možno priamo nezasahujú, ale sú strategické pre štát,“ hovorí politológ Pavol Baboš z Katedry politológie UK. Patria k nim zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo či korupcia. Ľudia z regiónov mimo Bratislavy si v porovnaní s mestskými voličmi viac všímajú problémy, ktoré sa ich priamo dotýkajú, napríklad nízke platy či nezamestnanosť.
Baboš hovorí, že rozdiely medzi regiónmi vo vnímaní politických strán súvisia aj s charakteristikou pravicového voliča. „Ide zvyčajne o ľudí s univerzitným vzdelaním, nejakými skúsenosťami zo zahraničia, ktorí majú relatívne dobre platenú prácu,“ pripomína.
Začiatok rozpadu pravice voliči nevidia v zverejnení korupčnej kauzy Gorila ani v páde vlády Ivety Radičovej. Viackrát spomenuli predčasné voľby v roku 2006, pred ktorými KDH vystúpilo z vlády Mikuláša Dzurindu po spore o zmluvu s Vatikánom.
Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že veľa voličov si KDH spája s prestupmi jeho členov do iných strán. V 90. rokoch odišla časť členov do SDKÚ, nasledoval odchod Vladimíra Palka s Františkom Mikloškom a po voľbách v roku 2012 stranu opustili aj Daniel Lipšic a neskôr Radoslav Procházka. „Na KDH pozerajú tak, že výraznejšie prispelo k štiepeniu pravice, ale zlom vidím skôr v páde Radičovej vlády,“ hovorí Mesežnikov.
Musí kaviareň zostať odkázaná na trvalú nespokojnosť a frustráciu? Čítajte 
