BRATISLAVA. Mesiac pred voľbami mení končiace vláda Smeru systém prípravy zákonov. Navrhuje napríklad aj to, aby sa v niektorých prípadoch mohlo úplne vynechať pripomienkové konanie. Verejnosť, teda bežní ľudia, mimovládne či stavovské organizácie by stratili možnosť zasahovať do podoby prijímaných zákonov či noviel.
Mimovládne organizácie upozorňujú na riziko zneužitia. K návrhu nových legislatívnych pravidiel vlády už zorganizovali hromadnú pripomienku.
„Zákon, ani navrhované legislatívne pravidlá nestanovujú žiadnu možnosť, ako preveriť, či naozaj existovali zákonom a pravidlami stanovené dôvody pre skracovanie, či dokonca vynechanie pripomienkového konania,“ upozornili. Pod pripomienku sa podpísalo združenie Via Iuris, INESS či IT špecialista Štefan Szilva.
Úrad vlády, ktorý za návrhom stojí tvrdí, že s opatrením sa ráta len v mimoriadnych prípadoch.
Návrh mohla verejnosť pripomienkovať do piatku. Či z neho sporné opatrenie vypadne alebo zostane, Úrad vlády ešte nerozhodol. Po rozporovom konaní musí ešte návrh schváliť vláda.
Mimoriadne situácie
Za mimoriadne okolnosti, keď možno zákon prijať aj bez pripomienkového konania, návrh považuje najmä „ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie“.
Advokátka Eva Kováčechová, ktorá spolupracuje s Via Iuris, poukazuje na to, že nie je dôvod, aby v takýchto prípade museli pripomienkové konanie vynechať úplne. „Domnievame sa, že doterajšia úprava, ktorá vo výnimočných prípadoch umožňuje skrátiť lehotu pripomienkovania na sedem pracovných dní, je dostatočná,“ povedala.
Postupy pri tvorbe zákonov sa majú meniť po vlaňajšej zmene zákona o tvorbe právnych predpisov. Podľa Kováčechovej by zásada vynechať verejnosť z pripomienkovania dokonca mohla ísť nad rámec zákona. Návrhu vyčíta aj to, že ak by niekto použil výnimku neoprávnene, nemá ho kto skontrolovať a ani by mu za to nehrozila nijaká sankcia.
Problémom Slovenska v posledných rokoch podľa advokátky je, že skrátené konanie sa pri tvorbe zákonov používa ak keď vôbec nie je potrebné. „Tvorba zákonov väčšinou nie je reakciou na situáciu, ktorá nastala zo dňa na deň, ale vychádza z dlhodobých potrieb. Zvyčajné termíny by sa dali stíhať, ak by sa s prácou na predpisoch začínalo včas,“ povedala Kováčechová.
Dve kolá pripomienok
Rovnakú výčitku ako mimovládne organizácie poslali Úradu vlády aj Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS či dokonca ministerstvo dopravy.
Autori hromadnej pripomienky vyzvali vládu aj na to, aby doplnila nové pravidlo o zásadných zmenách v návrhoch zákonov. Často prichádzajú až od poslancov počas rokovania v parlamente, teda v čase, keď verejnosť už nemôže vyjadriť svoj postoj. Preto chcú mimovládne organizácie vytvoriť akési druhé kolo pripomienok. Verejnosť by sa mohla vyjadriť k doplneným úpravám v návrhu zákonov.
Inú možnosť podľa nich občan nemá. „Môže síce prípadne predložiť petíciu, avšak takáto petícia nie je automaticky súčasťou vyhodnotenia pripomienok,“ napísali autori výzvy.
