Podobne ako predošlé dva diely románu Piešťanská spojka je aj vaša tretia kniha politicko-špionážnym trilerom. Čitatelia opäť spoznávajú zabijakov, konšpirátorov, politikov, zbabelcov a možno aj hrdinov. Napriek tomu, že ide o fikcie, vyznievajú veľmi dôveryhodne.
Snažím sa písať knihy tak, aby boli aktuálne, aby reflektovali, čo sa deje. V prípade Vyznávača ide o Islamský štát ako nový fenomén Blízkeho a Stredného východu, s ktorým si ostatné krajiny nevedia poradiť. Do románu som ho zakomponoval pre prepojenia na Európu a môžeme povedať, že aj na Slovensko. Dej sa odohráva tesne predtým, ako sa má Slovensko stať predsedníckou krajinou EÚ, teda od apríla do júna 2016.
Aký je podiel fabulácie a reality vo vašich dielach?
Povedal by som, že asi tak päťdesiat na päťdesiat.
Pôsobili ste v bezpečnostných zložkách. Využívate znalosť tohto prostredia, ktoré je pre väčšinu ľudí exotické?
Samozrejme, preto nepíšem knihy z lekárskeho prostredia alebo z finančníctva, lebo ho dobre nepoznám. Snažím sa vychádzať z toho, s čím som mal možnosť sa oboznámiť a čo som v tomto zaujímavom prostredí zažil. Aj to dobré, aj zlé.
Súboj Rusov a Američanov o tajné materiály nachádzajúce sa na Slovensku, anexia južného Slovenska, zmarenie volieb... Nestrašíte čitateľov svojimi scenármi?
O rizikách treba otvorene hovoriť. Hovoriť, nie strašiť. To politici ľudí strašia. Ľudia by mali o veciach slobodne premýšľať a nemali by sa dať strašiť, hoci sa niekedy zdá, akoby chceli byť strašení. Stačí sa pozrieť, čo sa na internete najviac číta, a to nielen v bulvárnych médiách. Človek by mal vyhľadávať čo najviac informácií o probléme, ktorý ho zaujíma a utvárať si názor z rôznych zdrojov. Ale ak dnes niekto nemá čas, prijme jednoducho to, čo je najčítanejšie, alebo to, čo konvenuje jeho uvažovaniu a videniu sveta.
Mnohí veria konšpiračným teóriám. Čím si to vysvetliť?
