BRATISLAVA. Rok po referende o ochrane rodiny, ktoré bolo 7. februára 2015, sa pre práva LGBTI ľudí neurobilo nič. Ako ďalej uviedla Romana Schlesinger zo združenia Queer Leaders Forum, "morálna ujma, ktorú utrpeli LGBTI ľudia referendom, je stále v našej komunite prítomná a politici sa tvária, akoby sa nič nestalo."
Grécko legalizovalo registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia Čítajte O LGBTI sa nik nazaujíma
Pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, ktoré budú v sobotu 5. marca, sa podľa nej témy práv LGBTI ľudí nikto nechytá. "Je to horúci zemiak, ktorý zostáva ležať na stoloch pracovných skupín a na stretnutiach," poznamenala. Slovensko je podľa jej slov jednou z posledných krajín Európskej únie, v ktorých nemôžu páry rovnakého pohlavia uzavrieť legálny zväzok.
"Z hľadiska toho, čo reálne referendum dosiahlo, je jedinou merateľnou zmenou výrazný pokles tolerancie a spoločenskej akceptácie LGBTI ľudí na Slovensku. Podľa minuloročného Eurobarometra sa Slovensko v tomto ohľade dostalo na posledné miesto v Európskej únii," uviedol výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.
Svedčí o tom podľa neho aj výrazný nárast počtu LGBTI ľudí, ktorí počas minulého roka vyhľadali psychologickú alebo právnu pomoc v komunitno-poradenskom Q-centre. Macko nevie o žiadnom dopade referenda na zlepšenie postavenia rodín na Slovensku. "Prispelo ešte k zviditeľneniu jeho organizátorov, z ktorých mnohí dnes kandidujú vo voľbách do parlamentu," poznamenal.
Vláda sa návrhom nevenuje pozornosť
V politike a legislatíve, napriek verejným výzvam prezidenta a premiéra, nedošlo k žiadnej zmene, zdôraznil Martin Macko. "Spolu s ministerstvami sme pracovali na návrhu Akčného plánu pre LGBTI ľudí, ktorým sa ale vláda rozhodla už pred voľbami nezaoberať," pripomenul.
Bol podľa neho výsledkom kompromisu a neprinášal návrhy na zásadné zmeny legislatívy. Tvrdí, že svojím spôsobom je vzorovou verejnou politikou, pretože najskôr navrhuje zber dát, výskum a tvorbu analýz a až na ich základe by malo dôjsť k zmenám.
Pozitívnu zmenu vidí riaditeľ Iniciatívy Inakosť vo väčšej mobilizácii samotných LGBTI ľudí, čo sa prejavilo aj v kampani za životné partnerstvá. "Práve jej chceme dať oveľa väčší priestor pred tohtoročným Dúhovým PRIDE-om v Bratislave," uviedol.
Referendum polarizovalo spoločnosť
Zmena v postojoch ľudí sa dá dosiahnuť zdanlivo veľmi jednoduchým prostriedkom, ktorý je ale v praxi pre gejov a lesby veľmi zložitý, vysvetlil s tým, že ľudia, ktorí osobne poznajú geja alebo lesbu, či už vo svojej rodine, ako priateľov alebo kolegov, majú k nim oveľa lepší postoj a ťažšie uveria všetkým "bludom", ktoré sa o nich šíria. "Čím viac verejne známych ľudí, nielen v kultúre, ale aj v športe, biznise a politike bude otvorených o tom, že sú gejovia alebo lesby hovoriť, o to rýchlejšie nastane zmena postavenia tento komunity v spoločnosti," doplnil Macko.
Referendum o ochrane rodiny bolo na Slovensku v sobotu 7. februára minulého roku, iniciovala ho na základe petície Aliancia za rodinu. Plebiscit bol však neplatný, keďže účasť na ňom nepresiahla hranicu 50 percent, voliť prišlo 21,41 percenta ľudí. Podľa oficiálnych výsledkov mohlo v referende hlasovať 4 411 529 ľudí, hlasovacie lístky vydali 944 674 občanom. Odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 944 209.
Rezort spravodlivosti prerokuje pripomienky k Akčnému plánu pre LGBTI Čítajte Na prvú otázku referenda: "Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?" kladne odpovedalo 94,5 percenta ľudí.
Na druhú otázku: "Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?", odpovedalo kladne 92,43 percenta ľudí a na tretiu otázku so znením: "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?", odpovedalo súhlasne 90,32 percenta ľudí.
