BRATISLAVA. Diplomacia je podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru) o každodennej systematickej práci, pričom jeho rezort sa celé štyri roky orientoval na výsledky, a nie na hlučné gestá a veľké slová. "Zahraničnú politiku nevnímame ako PR nástroj na sebaprezentáciu," zhodnotil pre TASR.
V rámci európskej agendy spomenul prípravu na prvé slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhej polovici tohto roka, s ktorou sa začalo už v júli 2012. Ako poznamenal, ide o najdôležitejšiu prioritu najbližšieho obdobia, ktorou Slovensko v podstate zavŕši svoju európsku integráciu. "Je to jediná výzva, s ktorou sme v rámci pôsobenia v EÚ dosiaľ nemali príležitosť popasovať sa. Podľa toho, ako ju zvládneme, podľa kvality výkonu predsedníctva, budú partneri posudzovať hodnovernosť našej krajiny," dodal.
Dočasne prijali 350 ľudí
Do konca minulého roka schválila vláda v tejto súvislosti 19 materiálov, do ústredných orgánov štátnej správy sa pre potreby predsedníctva dočasne prijalo 350 ľudí. Pre 27 inštitúcií ministerstvo zaškolilo 1092 zamestnancov, v procese je 76 verejných obstarávaní a Stále zastúpenie SR v Bruseli sa presťahovalo do prenajatej, priestorovo väčšej budovy.
Minister tiež vyzdvihol úspešné rokovania o navýšení rozpočtu z európskych zdrojov na aktuálne programovacie obdobie 2014 až 2020. "Máme príjem na úrovni 20 miliárd eur pri výdavkoch zhruba sedem miliárd eur," ozrejmil.
Pozitívne hodnotí oživenie národného konventu o Európskej únii, ktorý bude fungovať do konca tohto roka, teda až do zavŕšenia slovenského predsedníctva v EÚ. Projekt vytvára priestor na otvorenú debatu o európskych témach medzi vládou, parlamentom, mimovládnymi organizáciami, samosprávami, cirkvou či podnikateľmi. "Je to jediná platforma, ktorá funguje takýmto spôsobom," priblížil Lajčák.
Za veľmi vydarené považuje ročné predsedníctvo SR vo Vyšehradskej štvorke, ktoré sa skončilo vlani v júni. Pripomenul slovenskú pomoc Ukrajine pri reformách a reverzom toku plynu. V rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa z iniciatívy SR uskutočnil Deň Ukrajiny. Na tomto podujatí sa diskutovalo o stave reforiem v krajine, ako aj o možnosti spolupráce medzinárodných aktérov, ktorí sa angažujú v stabilizačnom a reformnom procese na Ukrajine.
"Na pôde Organizácie Spojených národov (OSN) sme systematicky a úspešne presadzovali reformu bezpečnostného sektora, s ktorou je už dnes Slovensko v rámci systému OSN spájané. Iniciovali sme prijatie prvej historickej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o tejto agende," poznamenal minister. Slovensko sa v roku 2013 dostalo do Výboru OECD pre rozvojovú pomoc, kam patria najvyspelejšie krajiny sveta.
Podnikajme v zahraničí
Z ďalších pozitív spomenul zriadenie internetových služieb pre podnikateľov - Podnikajme v zahraničí, ako aj prijatie celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv. "Veľmi dôležitá oblasť je konzulárna pomoc našim občanom," podčiarkol. Ministerstvo zaviedlo uvítaciu a núdzovú SMS a vytvorilo aplikáciu pre smartfóny "Svetobežka". "Posilnili sme povedomie verejnosti o možnosti dobrovoľnej registrácie pred cestou do zahraničia. Za minulý rok sa výrazne zvýšil počet ľudí, ktorí sa takto zaregistrovali, na takmer 70.000," konštatoval Lajčák.
Pripomenul tiež uzavretie dohôd o tzv. pracovných dovolenkách, ktoré mladým ľuďom do 35 rokov zjednodušili získanie jednoročného pobytu a pracovného povolenia v Kanade, Taiwane, Novom Zélande a Austrálii.
V záverečnej fáze je štvorročný proces tvorby jednotného loga a vizualizácie krajiny. V jarných mesiacoch po marcových voľbách sa verejnosti predstaví značka Slovenska, ktorá bude spoločná pre všetky rezorty.
V legislatívnej oblasti bola pre ministerstvo najdôležitejšia novela zákona o zahraničnej službe a nový zákon o rozvojovej spolupráci, ktorým sa modernizoval a odznovu nastavil celý systém. "Stanovili sme nové prioritné a programové krajiny, pričom sme ten model urobili flexibilnejším. Bol by som rád, keby sa viditeľná zmena k lepšiemu udiala aj z hľadiska objemu poskytovaných prostriedkov. Tomu sa v budúcnosti bude treba venovať," avizoval.
Vďaka dostavbe areálu ministerstva na Pražskej ulici v Bratislave sa všetky jeho organizácie, ktoré doteraz sídlia v prenajatých priestoroch, tento rok presťahujú na jedno miesto. "Konečne budeme kompaktní a nebude sa strácať čas presúvaním. Náklady, ktoré sme na výstavbu použili, sa nám vrátia do šiestich rokov tým, že ušetríme na nájomnom," ozrejmil Lajčák.
Šebej: Akoby sme mali dve zahraničné politiky
Niektoré vyjadrenia vyvolávali podľa šéfa parlamentného zahraničného výboru Františka Šebeja (Most-Híd) dojem, že Slovensko má dve zahraničné politiky. "Tú, ktorú robí racionálne a pokojne rezort zahraničia, a tú, ktorú predstavuje rétorika predsedu vlády Roberta Fica," uviedol pre TASR pri hodnotení štvorročnej práce rezortu diplomacie.
Myslí si, že ministerstvo je vedené profesionálne, pričom postojom diplomacie k zásadným veciam na úrovni rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ, nemá veľmi čo vyčítať.
Ako dobrú hodnotí tiež voľbu štátnych tajomníkov. Predošlých Petra Javorčíka, Petra Buriana aj súčasných Igora Slobodníka a Ivana Korčoka označil za to najlepšie, čo slovenská diplomacia má. "To súvisí tiež s pozitívnym hodnotením prípravy na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré sa začne 1. júla. Myslím, že Slovensko bude na naň pripravené, hoci mnohé závisí od povolebného politického usporiadania krajiny," dodal.
Tému konfliktu na Ukrajine podľa neho zvládol rezort dobre. Poukázal na to, že niektoré vyjadrenia premiéra na adresu Kyjeva boli pre Ukrajincov vyslovene urážlivé, a to napriek tomu, že Slovensko pomáhalo svojmu susedovi v reverzných dodávkach plynu.
"Vo viacerých prípadoch sa predsedovi vlády podarilo prekryť dobrý dojem zo zahranično-politického pôsobenia Slovenska skutkami a slovami, ktoré krajinu v očiach partnerov poškodili," podčiarkol Šebej.
V tejto súvislosti spomenul napríklad jeho účasť na oslavách 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve. "Ocitol sa tam v spoločnosti stredoázijských diktátorov a čínskeho prezidenta. A, samozrejme, v spoločnosti Vladimíra Putina, ktorý z osláv urobil propagandistickú akciu svojho režimu," priblížil.
Dodal, že k negatívnemu dojmu Fico (Smer-SD) značne prispel aj svojimi vyjadreniami na tému utečencov. Tie Šebej hodnotil ako zbytočné, zavádzajúce, niekedy priamo klamlivé. Žalobu Slovenska za spôsob rozhodnutia o povinných kvótach označil za diplomatický faul a hlúposť.
"S kvótami možno legitímne nesúhlasiť, ale podanie žaloby je bez nádeje na úspech a poškodzuje meno krajiny. Ale problematické je vlastne správanie sa celej Vyšehradskej skupiny, nie iba Slovenska. Tieto veci sa rezortu zahraničia nepodarilo nijako vierohodne pred verejnosťou 'vyžehliť', čo pravdupovediac, ani nešlo," uzavrel predseda zahraničného výboru.
