BRATISLAVA. Rozpad schengenského priestoru a vytvorenie takzvaného minischengenu, ktorý by nezahŕňal krajiny južnej a východnej Európy, by mal na Slovensko zdrvujúci ekonomický dopad.
Na tlačovej konferencii to v utorok konštatoval predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo, podľa ktorého vznik nového schengenského priestoru bez Slovenska je pre jeho stranu neprijateľný.
Cestovanie bez pasov či iné výhody
"Bola by obrovská škoda, keby tu opäť vznikla nová Železná opona, či už ekonomická alebo bezpečnostná, takzvaná novoschengenská," povedal s tým, že nadchádzajúce parlamentné voľby budú aj o zachovaní schengenu.
Okrem cestovania bez pasov totiž schengen podľa Freša predstavuje pre Slovensko aj ekonomické výhody. "Bolo by ekonomicky katastrofálne, keby sme boli od našich najlepších ekonomických partnerov, Rakúska a Nemecka, oddelení akoukoľvek hranicou," vyhlásil.
Vláda Roberta Fica a jeho strana Smer-SD strašia podľa Freša utečeneckou krízou, odmietajú prijať utečencov a tvrdia, že Slovensko si bude svoje hranice chrániť vlastnými silami.
"Presne tieto trenice, tenzie a takéto rozdeľovanie Európy sú živnou pôdou pre debaty o zrušení schengenu," vyhlásil.
Úvahy o vzniku minischengenu zahŕňajúceho krajiny Beneluxu, Nemecko, Rakúsko a prípadne Dánsko sa totiž objavili po vypuknutí utečeneckej krízy. Takáto vybičovaná protiutečencká nálada podľa Freša len podporuje úvahy týchto krajín, ktoré majú k utečencom kladnejší vzťah, o vytvorení nového schengenu.
Frešo: Musíme držať s najsilnejšími
"Prijatie niekoľkých stoviek utečencov by predstavovalo len minimálne náklady v porovnaní s prípadným rozpadom schengenu," konštatoval líder SDKÚ-DS.
Pripomenul, že na budúci týždeň sa bude konať summit krajín Visegrádskej štvorky, ktoré by podľa neho mali držať spolu a jednoznačne sa prihlásiť k zachovaniu schengenu v súčasnej podobe.
"Musíme držať s tými najsilnejšími," zdôraznil s tým, že V4, ktorá predstavuje 60 miliónov ľudí, by sa mala zasadiť o nájdenie celoeurópskeho riešenia tejto krízy.
Kandidát strany do parlamentu Slavomír Frešo poukázal na fakt, že po rozpadnutí schengenu by sa výrazne zvýšili výdavky Slovenska na ochranu jeho hraníc. V súčasnosti je strážená len vonkajšia hranica s Ukrajinou v dĺžke 97,8 kilometra. Pred vstupom Slovenska do schengenu bolo na jej ochranu investovaných asi 63 miliónov eur.
V prípade, že SR už nebude v schengenskom priestore, bude musieť strážiť celé svoje hranice v dĺžke 1 652,6 kilometra. Do ochrany hraníc by sa tak muselo investovať 16-krát viac, čo predstavuje vyše jednu miliardu eur.
