Počet obyvateľov Slovenska, ktorí sa považujú za príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, klesol od sčítania obyvateľstva v roku 1991 z 567 296 na 458 467, čiže takmer o 110-tisíc.
Samotných Maďarov však v posledných rokoch oveľa viac trápi stav zdravotníctva, dostupnosť sociálnej starostlivosti a možnosť zamestnať sa ako veľké národné otázky.
Podľa sociologičky z Fóra inštitútu pre výskum menšín Zuzany Mészárosovej-Lamplovej trend poklesu dôležitosti národnej identity je badateľný už od deväťdesiatych rokov.
„Keď sme sa v rámci prieskumu, ktorý sme robili v roku 2001, spýtali respondentov, ktoré hodnoty považujú v živote za najdôležitejšie, 60 percent z nich si zo sedemnástich možných odpovedí vybralo príslušnosť k maďarskému národu. Táto hodnota skončila v celkovom rebríčku ako druhá, hneď za rodinou. V roku 2011 bola národná identita najdôležitejšia už len pre 41 percent opýtaných, celkovo skončila na šiestom mieste za rodinou, prácou, dobrými medziľudskými vzťahmi, osobnou slobodou a spoločenským uznaním. Národná identita je pre Maďarov na Slovensku dôležitým činiteľom, ale zdá sa, že pre každodenný život mnohých už nie najdôležitejším,” hovorí odborníčka.
Bez istôt Čítajte Rozhoduje vlastná skúsenosť
Každodenný život Maďarov na Slovensku ovplyvňujú skôr ekonomické a sociálne otázky, čiže tie isté ako v prípade väčšinového obyvateľstva. To, že sa dokonca stávajú dôležitejšími ako otázka menšinových samospráv, národnostných škôl alebo negatívnych demografických trendov, možno vysvetliť sčasti aj faktom, že podľa štatistických zistení je najhorší zdravotný stav obyvateľstva na juhu Slovenska.
Práve v okresoch Nitrianskeho kraja, v ktorých žije početná maďarská menšina, je najčastejší výskyt rakoviny a srdcovo-cievnych ochorení. Najviac okresov s vysokou nezamestnanosťou takisto nájdeme na juhu Slovenska.
