Daniel si úspešne rozbehol kariéru ekonóma a vo firme neustále počúval chválu na svoju prácu. Všetko sa zmenilo, keď sa o ňom šéf dozvedel, že je gej.
„Začal mu naznačovať, že by mal odísť. Preradzoval ho stále na nižšie pozície, hoci mu vravel, že je s jeho prácou spokojný,“ tvrdí jeho partner Roman Dulgerov, ktorý svoj príbeh zverejnil v kampani Životné partnerstvo.
Praktické starosti ako preberanie pošty partnera či právo na vdovský dôchodok tvoria len časť problémov, s ktorými sa na Slovensku musia stále vyrovnávať ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciou.
V spoločnosti je stále prítomná diskriminácia, či už v práci, alebo v spoločenskom živote, ktorú je veľmi ťažké dokázať. Podiel na tom má aj súčasná vláda, ktorá túto tému nerieši, zhodujú sa ľudia z LGBTI komunity i odborníci.
„Málo LGBTI ľudí vidí v tejto krajine budúcnosť. Neveria, že si na Slovensku založia rodinu a budú sa tu cítiť bezpečne,“ vysvetľuje Katarína Franeková, psychologička v Q-centre, ktoré sa venuje týmto ľuďom.
Bez istôt Čítajte Referendum vyvolalo diskusiu
Jednou z najvýraznejších zmien v postavení LGBTI komunity za posledné štyri roky Ficovej vlády je zmena ústavy z júna 2014, ktorá posilnila ochranu manželstva ženy a muža.
„Je to najväčší regres v oblasti ľudských práv gejov a lesieb v dejinách samostatnej Slovenskej republiky,“ povedal Martin Macko z iniciatívy Inakosť.
Ďalšou z významných udalostí pre slovenskú LGBTI komunitu je referendum o rodine, ktoré sa konalo pred rokom. Obsahovalo tri otázky týkajúce manželstva osôb rovnakého pohlavia, osvojenia detí takýmito pármi a výučby v oblasti sexuálneho správania či eutanázie.
Štvrtú otázku o tom, či by mala byť priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti iba manželstvu a manželom, alebo aj iným zväzkom, Ústavný súd neuznal a do referenda sa nedostala.
Na referende sa zúčastnilo 21,41 percenta ľudí oprávnených hlasovať a bolo neplatné (potrebná je nadpolovičná účasť voličov).
Aliancia za rodinu, ktorá referendum organizovala, ho aj napriek tomu označila za úspešné.
„Deväťdesiat percent ľudí povedalo, čo si myslia o rodine a manželstve. Už dlho tu takáto diskusia nebola a my sme ju priniesli späť,“ povedal hovorca aliancie Anton Chromík.
Celková účasť na referende podľa Macka ukázala, že homosexuálne páry nie sú pre Slovensko hrozbou. Ľudia podľa neho ukázali, že ich nepovažujú za takú hrozbu ako to prezentovala Aliancia za rodinu.
Pokles tolerancie
Jedinou merateľnou zmenou po referende je podľa Macka výrazný pokles tolerancie a spoločenskej akceptácie LGBTI ľudí na Slovensku. Podľa minuloročného eurobarometra sa Slovensko v tomto ohľade dostalo na posledné miesto v Európskej únii.
