VALASKÁ. Metódy, ako ľudí bez práce prebrať k aktívnemu životu, zväčša zavádzajú do praxe osvietení starostovia alebo organizácie tretieho sektora. Fungujúcimi príkladmi sa inšpirujú v zahraničí.
Doma potom rozbiehajú projekty sociálneho podnikania, kde jedna firma ťahá druhú a podobne sa navzájom posúvajú ľudia.
Sociálny inkubátor pre Horehronie
„Tá informácia ide veľmi rýchlym krokom nielen v rómskej komunite. Veľa ľudí sa pýta, či je to iba pre Rómov,“ uviedol manažér Združenia mladých Rómov Ivan Mako.
V auguste 2015 pracovalo v ich Multifunkčnom centre vo Valaskej 32 ľudí, doteraz z nich zostalo iba osem - väčšina si našla lepšiu pracovnú príležitosť.
Vo februári 2016 už zamestnávajú v práčovni, chránenej dielni, komunitnom centre či vo výrobe zámkovej dlažby 42 ľudí.

„Vrátila som sa kvôli deťom a som rada, že mám konečne prácu doma. Práca v práčovni ma baví,“ hovorí Marianna Harvanová, ktorá predtým cestovala za prácou do Čiech.
Každý sa môže nájsť
Pracovno-právny vzťah zamestnancov sa zvyčajne odvíja od toho, ako k svojej príležitosti pristupujú. Začínajú aktivačnými prácami alebo na dobrovoľnícku zmluvu cez úrad práce, neskôr môžu získať riadnu pracovnú zmluvu. Na pracovisku majú čas zistiť, čo ich motivuje a napĺňa. Jeden človek prechádza rôznymi činnosťami od umývania okien, cez práčovňu alebo administratívu.
„Mali sme tu pani, ktorú sme videli ako komunitnú pracovníčku, ale ona nám povedala, že sa na prácu s ľuďmi necíti. Chcela robiť manuálne,“ priblížil Mako.

Predtým, ako niekoho prijmú do kolektívu, vedú s ním osobný pohovor, zisťujú si referencie a dajú mu aj dotazník, aby sa dozvedeli čo najviac. Mako tvrdí, že záujem je veľký a keby mali 200 pracovných miest, hneď ich môže obsadiť.
Janka Majchútová z Podbrezovej robila lesnú robotníčku na sezónne dohody, hoci je vyučená ako technicko-hospodárska pracovníčka. Za dva roky v združení prešla celým spektrom pracovných zaradení, teraz je manažérkou práčovne.
„V tej hore som bola zvyknutá robiť manuálne, ako stroj a bez rozmýšľania. Tu to napreduje tak, že sa človek môže vyvíjať a nezostane na tom istom mieste. Najprv to boli práce stavebné, teraz s ľuďmi.“

Aj Zdene Bartošovej z Brezna sa zmenil život k lepšiemu: „Predtým som nepoberala nič, lebo manžel robí. Teraz som spokojná, pomôžeme si finančne a zlepšili sa nám aj vzťahy v rodine.“
Nové pracovné príležitosti sa otvorili ľuďom so zvýšeným sebavedomím, skúsenosťami a ochotou cestovať za prácou. Dvaja murári robia na stavbách v Bratislave, viacerí získali zamestnanie na základe referencií v regionálnych podnikoch.
Popri práci študujú
V tíme sa objavila aj motivácia ku vzdelávaniu.

Martin Citara si počas zamestnania v centre urobil maturitu, aby sa priblížil k svojej túžbe stať sa kňazom. Od detstva robí miništranta a so svojím farárom si už tyká.

Ďalší traja z tímu študujú na vysokej škole. Zdenka Harvanová je už bakalárka a od apríla 2015 si napĺňa svoj pracovný sen byť komunitnou pracovníčkou.
„Naučila som sa rozprávať s klientom, ale musím ešte na sebe veľa pracovať, stále sa mám čo učiť.“

„Vždy som chcela pracovať v sociálnej sfére a vravela som si, že keď budem v takomto zamestnaní, pôjdem študovať sociálnu prácu. Cítim na sebe, že sa môj mozog rozvíja, musím veľa študovať. Dokonca už aj v správach sledujem také veci, ktoré som predtým nesledovala,“ povedala Lucia Kucejová.





Beata
Balogová
