Ako hodnotíte spoluprácu s vládou na konci jej funkčného obdobia?
„Ak chceme dosiahnuť vysokú životnú úroveň celej spoločnosti, musíme zlepšiť aj životnú úroveň najchudobnejších, preto som prijal výzvu byť splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Bolo to náročné, vyžadovalo si to aj odvahu. Na jednej strane odvolávate premiéra a na druhej s ním musíte spolupracovať.“
Čo všetko sa vám podarilo za tie tri roky dosiahnuť?
„Keď som nastúpil do úradu, bol som zhrozený. Peniaze, ktoré mali pomáhať Slovensku riešiť rómsku problematiku, sa často využili na nepodstatné veci. Ľuďom chýbajú školy, infraštruktúra, kanalizácia, niektorí Rómovia žijú na cudzích pozemkoch, ich deti chodia špinavé... A z úradu sa rozdávali peniaze na to, aby sa Rómovia naučili spievať a tancovať alebo variť. Mojou prvoradou úlohou bolo urobiť poriadok vo verejných financiách a očistiť zlé meno úradu vo vzťahu k zahraničiu. Musel som Európsku komisiu presvedčiť, že peniaze, ktoré nám dávajú, sú naozaj prospešne využité. Začali sme stavať školy, komunitné centrá, zaradili sme deti do predškolskej prípravy a celodenného vzdelávacieho systému. Spomeniem aj úspešný projekt rómskej občianskej hliadky.“
Nesklamalo vás, že minister vnútra Kaliňák vám pripísal neúspech zákona o vysporiadaní pozemkov?
„Myslím, že je populistické hádzať si horúci zemiak, pripisovať jeden druhému neúspech alebo sa osočovať. Osobne si nemyslím, že je to neúspech. Za viac než 20 rokov sa Slovensku nepodarilo vysporiadať pozemky a nikto sa neodvážil túto tému otvoriť, pretože nie je populárna. My sme ju napriek tomu otvorili, navrhli sme vytvorenie pracovnej skupiny a touto témou sa stále zaoberáme. Domnievam sa, že nestačí len novelizácia existujúcich zákonov. Požadujeme, aby sa pripravil nový návrh zákona o vysporiadaní pozemkov v rómskych osadách a sme ochotní prispieť k riešeniu.“
V ktorých lokalitách sa už pozemky vysporiadali?
„V obciach Čierny Balog, Studienka a Tichý Potok. Získali sme novú skúsenosť, ktorú štát dodnes nemal. Potvrdilo sa, že pôvodní vlastníci pozemkov, ako i Rómovia majú záujem o ich vysporiadanie. Vážim si vlastnícke právo, právo majiteľov na ich pozemky, no zároveň si musíme uvedomiť, že Rómovia na tých pozemkoch žijú generácie, oni si tieto lokality nevybrali. História nám ukazuje, že od čias Márie Terézie, ktorá kočovníkom kázala usadiť sa, cez socializmus, ktorý ľuďom prideľoval byty, až po súčasnosť má svoj podiel viny aj štát. Cesty sa budovali aj v osadách, aj na nelegálnych pozemkoch a štát to schválil, dokonca na to prispieval. A teda musí byť jeho prioritnou úlohou nájsť riešenie.“
Ako je možné, že sa medzi 150 podrozvinutých obcí, ktoré môžu čerpať financie z Take Away balíka, nedostali také lokality ako Lomnička, Milpoš či Moldava nad Bodvou? Aké kritériá výberu ich diskvalifikovali?
„Pri výbere 150 obcí sme postupovali metodológiou sociografického mapovania s identifikáciou rómskej populácie z hľadiska priestorového vzťahu k majorite. Tá slúžila na vytvorenie a aktualizáciu tzv. atlasu rómskych komunít. Je to jeden z možných metodologických prístupov, ktorý zaviedli ešte moji predchodcovia. Na základe vyhodnotenia sa vybralo 150 obcí podporených v rámci balíka Take Away. Obec Lomnička sa tam nedostala pre stopercentné zastúpenie rómskeho obyvateľstva, ktoré neumožňuje realizovať integračné projekty medzi majoritou a minoritou.“
Doterajšia prax ukázala, že nie je veľký záujem o svojpomocnú výstavbu bytov za aktuálne nastavených podmienok (obec poskytne pozemok, úrad splnomocnenca peniaze na materiál, Rómovia stavajú sami, ale vlastníkom bytov je obec) ani samospráv, ani nájomníkov. Budete tento model nejako modifikovať?
„Mám opačné skúsenosti. Obce majú záujem o svojpomocnú výstavbu a Rómovia chcú bývať lepšie. Na úrad prichádza viac žiadostí, ako dokážeme podporiť. Je dobré vidieť Rómov, ako stavajú obydlia, získavajú k nim vzťah, berú ich ako vlastné, aj keď sú obecné. Ak chcú v týchto obydliach bývať, musia platiť obci nájom. Obce sa taktiež musia správať zodpovedne a zabezpečiť, aby Rómovia nájomné platili. Existujú aj zodpovední Rómovia, ktorí si obydlia vážia a s platením nájomného nemajú problém.“
Pre otrasné podmienky života v extrémnej chudobe zomrelo pri požiaroch či pre podchladenie za posledný mesiac niekoľko detí. Aké opatrenia pripravujete, aby sa tento trend zastavil?
„Povedzme si rovno, ak budeme mať na Slovensku osady ako v stredoveku, ťažko hovoriť o eliminácii rizika požiarov. Naša krajina si nezaslúži, aby v nej žili obyvatelia bez vody, elektriny a stavali si nelegálne domy z materiálu, ktorý nájdu na smetisku. A to nehovorím len o Rómoch. Zároveň musíme vziať do úvahy príčiny aj u konkrétnych jednotlivcov. Neustále vyzývam rodičov, aby zvýšili obozretnosť. Na úrade pripravujeme verejné obstarávanie na nákup unimobuniek, ktoré by zostali v správe ministerstva vnútra. Poskytovali by sme ich obciam ako pomoc pre ľudí, ktorí sa náhle ocitnú v núdzi. Unimobunky budú slúžiť na preklenutie najkritickejšieho obdobia. Obce musia do dvoch rokov prostredníctvom dostupných zdrojov a programov riešiť problémy svojich občanov a hľadať možnosti, ako zlepšiť ich životné podmienky.“
Počas vášho pôsobenia na poste splnomocnenca ste zaviedli povinnosť odpracovať si dávky v hmotnej núdzi, čo vám vyčítajú nielen Rómovia, ale aj odborníci. Akú prácu ponúkate ľuďom, ktorí už získali pracovné návyky a mohli by sa posunúť ďalej?
„Povinnosť odpracovať si dávku kritizujú buď tí, ktorí tejto téme nerozumejú, alebo chcú škodiť Rómom. Od začiatku roku 2015 zo systému hmotnej núdze odišlo 25 000 občanov, najviac v kategórii jednotlivec, a to 17 976 občanov. Môžeme konštatovať, že týmto opatrením sa podarilo zamestnať časť dlhodobo nezamestnaných, ktorí nie sú odkázaní na sociálnu pomoc. Úrad splnomocnenca nie je sprostredkovateľom práce. Navrhujeme a realizujeme opatrenia, ktoré majú viesť aj k zvýšeniu zamestnanosti. Presadili sme podporu subjektom sociálnej ekonomiky. Mali by vytvoriť 500 nových pracovných miest v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou pre obyvateľov tamojších komunít.“
Aká je situácia v oblasti zavedenia predškolskej výchovy?
„Cieľom úradu je, aby deti chodili na základnú školu pripravené. Aby vedeli, ako funguje splachovacia toaleta, aby vedeli rozprávať po slovensky, rozoznávali farby, tvary. Nevyhnutne potrebujú predškolskú prípravu. Vytvorili sme preto podmienky, aby boli v 150 vybraných obciach novovybudované alebo rozšírené kapacity existujúcich predškolských zariadení. V každej z týchto škôl budú aj asistenti učiteľa.“
Podali ste trestné oznámenie za umiestňovanie detí do špeciálnej školy pár mesiacov pred voľbami. Prečo až tak neskoro? Za tri roky v úrade ste si podobnú prax nevšimli?
„Neviem, čo znamená pár mesiacov pred voľbami. Trestné oznámenie som podal hneď, ako som mal dôkazy o tom, že zdravé deti sú neoprávnene a protiprávne zaradené do súkromnej špeciálnej základnej školy v Rokycanoch. Vtedy som sa nad kampaňou či nad voľbami nezamýšľal. Nebola to otázka pár dní, pracovali sme veľa mesiacov, aby sme nazbierali dostatočné dôkazy. Na základe indícií z júna 2015 sme požiadali Štátnu školskú inšpekciu o preverenie praktík v tejto škole. Inšpekcia tieto skutočnosti potvrdila a dnes ministerstvo školstva rozhoduje o vyradení školy zo siete škôl. O kontrolu sme požiadali aj v ďalších školách – v Špeciálnej základnej škole Ostrovany, Svinia, Spojenej škole Chminianske Jakubovany a Giraltovce.“
V roku 2015 sa udialo veľa konfliktov v osadách medzi domácimi a policajtmi. Ako bude štát riešiť narastajúci trend konfliktov?
„Výborné výsledky dosahujú rómske občianske hliadky. Domáci Rómovia spolupracujú s policajtmi a spoločne šíria prevenciu v osadách. Na zmiernení napätia musia pracovať obidve strany.“
Peter Pollák (55)
Narodil sa v Levoči, vyrastal v rómskej osade. Študoval sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre, päť rokov pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva UKF. V roku 2010 nastúpil do Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorému od októbra 2012 šéfuje. V marci 2012 ho zvolili ako prvého poslanca rómskej národnosti do Národnej rady Slovenskej republiky za OĽaNO.
Beata
Balogová
