BRATISLAVA. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák sa v piatok a cez víkend zúčastnil na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Ide o najvýznamnejšie globálne fórum pre diskusie o bezpečnostnej politike a tento rok sa na ňom zúčastnili prezidenti, premiéri a ministri z približne 120 krajín.
Dominovala téma Sýrie
„Význam Mníchovskej konferencie je v tom, že sa tu schádzajú poprední svetoví politici, a to, čo tu odznie alebo sa dohodne ovplyvňuje svetové dianie,“ konštatoval Lajčák, ktorý sa na konferencii zúčastnil po šiestykrát ako pozvaný hosť.
V Mníchove Lajčák diskutoval so svojimi partnermi či hlavami vlád a štátov o podpore krajinám západného Balkánu, predsedníctve Slovenska v Rade EÚ, ale aj o projekte Nord Stream 2.
„Mníchovská konferencia je akási kuchyňa svetovej politiky, kde sa pripravujú nové prístupy za účasti všetkých rozhodujúcich aktérov,“ povedal šéf slovenskej diplomacie s tým, že okrem panelových diskusií sa v Mníchove uskutočňujú aj desiatky bilaterálnych rokovaní.
Na tomto ročníku dominovala téma Sýrie, boja proti terorizmu a fanatikom z Dáišu - tzv. Islamského štátu, ako aj vzťahy s Ruskom.
„Z vystúpení, najmä predstaviteľov Ruska a USA, bolo cítiť pokračujúce rozdielne vnímanie svetových problémov a toho, do akej miery sú podľa nich ich krajiny súčasťou problémov alebo ich riešení,“ zhodnotil Lajčák hlavnú sobotňajšiu diskusiu, v ktorej vystúpili ruský premiér Dimitrij Medvedev, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho americký rezortný kolega John Kerry.
Projekt otvorene kritizovali
„Za dôležité pre Slovensko považujem to, že zaznela aj téma sporného projektu Nord Stream 2, voči ktorému aktívne vystupujeme. Poľský prezident Andrzej Duda i ukrajinský prezident Petro Porošenko pred medzinárodným publikom tento projekt otvorene kritizovali a označili ho za jednoznačne politický a škodlivý,“ zdôraznil Lajčák, ktorý počas pobytu v Mníchove popri účasti na hlavných diskusiách absolvoval aj desiatku dvojstranných stretnutí.
So zahranično-politickým poradcom nemeckej kancelárky Christophom Heusgenom diskutoval Lajčák o aktuálnych európskych otázkach, ktorými sa bude zaoberať aj slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ako je napríklad migračná kríza či zotrvanie Británie v Únii.
S prezidentom Macedónska Gjorge Ivanovom hovoril o migračnej kríze a o možnostiach európskej pomoci tejto krajine, ktorá znáša značnú záťaž spôsobenú migračným tokom po tzv. balkánskej trase.
Vízová liberalizácia s EÚ a NATO
S premiérom Čiernej Hory Milom Djukanovičom sa venoval prístupovému procesu tejto kandidátskej krajiny do EÚ v kontexte blížiaceho sa slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, keďže rozširovanie bude jednou z jeho priorít. Po prvýkrát rokoval s novým gruzínskym ministrom zahraničných vecí Michailom Džanelidzem.
Pripomenul mu podporu Slovenska pre úsilie gruzínskej vlády pri napĺňaní jej európskych ambícií a tiež pre vízovú liberalizáciu s Európskou úniou. Partnera zároveň povzbudil, aby krajina pokračovala v rozbehnutom reformnom procese a tesnej spolupráci s EÚ i NATO.
Spoločne s podpredsedom Európskej komisie pre energetiku Marošom Šefčovičom sa minister Lajčák zúčastnil aj na podujatí venovanom energetickej budúcnosti a nezávislosti EÚ, kde tiež rezonovala téma projektu Nord Stream 2, ako aj stav procesu budovania Európskej energetickej únie.
