REGIÓNY

Poklady hľadajú vedci aj zlodeji

V archeologickom parku budú návštevníci vidieť prácu na vykopávkach. A môžu si ju vyskúšať.

Pustý hrad. (Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár

BRATISLAVA. Zlatý vek archeológie na Slovensku bol niekedy v druhej polovici minulého storočia, no ani posledné roky nie sú pre vedcov nezaujímavé. Naopak, archeológovia sa opäť intenzívnejšie venujú systematickým výskumom.

Postupne sa modernizujú spôsoby prezentácie archeologických nálezov. Obvykle sa po preskúmaní objavené stavebné zvyšky opäť zasypú, prípadne len vyznačia na povrchu terénu. Pamiatka je vyhodnotená v publikácii, nálezy končia v škatuliach v depozite, v lepšom prípade vo vitrínach múzeí.

Takýto postup je podľa archeológa Karola Pietu z Archeologického ústavu SAV v Nitre šetrný k originálu, ale skúpy na tlmočenie získaných poznatkov pre verejnosť. Ale situácia sa začína sa meniť.

Vznikajú archeologické parky, ktoré návštevníkom ponúknu dobrodružnejší zážitok pri spoznávaní, podobný, za akými chodia turisti napríklad do Rakúska.

Budujú sa na miestach, kde výskum prebieha dlhodobo, kde bude možné pozorovať archeológov priamo pri práci.

„Za istých vopred dohodnutých podmienok sa môžu návštevníci aj zúčastniť priamo na vykopávkach,“ povedal Ladislav Olexa, vedúci výskumu na kopci Várhegy pri Nižnej Myšli. Nachádza sa tam osada z bronzovej doby a vzniká archeologický park. V Nitre na Martinskom vrchu zas vzniká archeologické múzeum v prírode.

V posledných desaťročiach archeológovia našli významné pamiatky, ktoré tu po sebe zanechali Kelti, Slovania či Germáni.

„Keltskú históriu nájdeme v archeologickom múzeu v prírode na Havránku v Liptove, a po sprístupnení základov palácových budov aj na hradnom vrchu v Bratislave,“ hovorí archeológ Karol Pieta.

 

Počiatky našich národných dejín z čias Veľkomoravskej ríše dokumentujú nálezy najmä na západe Slovenska.

„Sú to najmä zvyšky sakrálnych stavieb na Devíne, v Nitre a v Ducovom a stojace kostolíky v Nitrianskej Blatnici a v Kopčanoch, spolu s monumentálnymi opevneniami na Bojnej,“ dodáva Pieta.

Po rokoch skúmania a konzervovania v Nemecku sa má tento rok vrátiť na Slovensko aj ďalšia časť drevenej hrobky germánskeho kniežaťa starej 1600 rokov, ktorú našli v Poprade – Matejovciach. Podtatranské múzeum v Poprade chystá trvalú inštaláciu tohto unikátneho nálezu.

Letecké skenovanie pomohlo nájsť hradiská a cesty

ZÁPADNÉ SLOVENSKO

Na Martinskom vrchu vzniká archeopark

NITRA. Jednou z najzaujímavejších archeologických lokalít v regióne Nitry je Martinský vrch. Vlani tu položili základy budúceho archeoparku. Jeho prvým exponátom je pamätník, ktorý tvorí línia základov mladšieho Kostola sv. Martina. Ďalšími budú dve zemnice a hrnčiarska pec z veľkomoravského obdobia. Neskôr postavia hospodárske objekty, kostiarsku dielňu, kováčsku vyhňu a sklársku pec. Návštevníci budú môcť vidieť archeológov pri práci a sami si aj niečo z ich práce vyskúšať.

Výskumy v 60. rokoch doložili na Martinskom vrchu základy predrománskeho kostolíka, ktorý vtedy  považovali za najstarší na našom území.

Nachádza sa tu aj cintorín. „Odkryli sme tu zhruba stovku hrobov, pri kostrách sme objavili najmä šperky, ozdoby vlasov a podobne,“ povedal Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologicého ústavu SAV.

V areáli sa nachádzala aj veľkomoravská osada, ale i staršie artefakty – od kamennej doby až po stredovek.

„K raritám z tých starších období patria napríklad najstaršia rímska minca na Slovensku – medená Aes grave z doby Rímskej republiky, krásna keltská bronzová plastika muža aj zlatý dukát Vladislava II. zo začiatku 16. storočia,“ povedal Ruttkay.

Prvé dva nálezy možno vidieť v klenotnici Ponitrianskeho múzea, nálezy z cintorína aj v Diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade.

V areáli vrchu vznikne aj Múzeum Veľkej Moravy. „Projekt aj právoplatné stavebné povolenie už máme, ešte zháňame financie,“ dodal Ruttkay. (jč) 

Letecké skenovanie objavilo hradiská a cesty 

TOPOĽČANY. Na nálezisku Valy v katastri obce Bojná sa systematicky začalo kopať v roku 2007.

Celkom štyri náleziská sa datujú do 9. stočia a potvrdzujú, že na našom území existovalo kresťanstvo a písmo ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda.

Asi najvýznamnejším nálezom je pozlátená plaketa z 9. storočia a tiež celý zvon (na snímke SITA). V celej Európe sú podobné iba štyri. V Bojnej sa našli aj tri ďalšie zvony v úlomkoch.

Archeológovia sa pri výskume zamerali aj na širšie okolie hradiska. Vďaka leteckému skenovaniu územia našli nové veľkomoravské i keltské hradiská i zaniknuté cesty. „Inšpirovala nás prieskumná metóda, ktorá využíva zariadenie nazývané lidar, vďaka ktorému sa nám podarilo objaviť dve hradiská, o ktorých sme doteraz nevedeli,“ povedal vedúci výskumu Karol Pieta.

Okrem včasnostredovekého osídlenia boli v minulosti obývané aj Keltmi a podarilo sa tam získať veľa atraktívnych nálezov.

Okrem iných tam našli aj strieborné a zlaté keltské mince. Ich nálezy sú také zriedkavé, že šesť nájdených mincí možno považovať za mimoriadne vysoký počet.

„Sú to naozaj vzácne typy. Sú na nich zobrazené kone a na druhej strane je portrétna hlava. Zrejme ide boha Apolóna, pretože keltské mince sú často napodobeninami gréckych platidiel,“ vysvetlil Pieta. (oš, tasr)

Kostolec chráni palisáda aj dnes

PIEŠŤANY. Slovanský veľmožský dvorec na strmom kopci nad Ducovom je obkolesený hradbami z dreva, palisádami. Pripomína tak opevnenú pevnosť z filmového Vinnetua. Okrem palisády z dubových kolov sú tam i zrubové domy a kostolík – rotunda.

Objavili ho koncom 60. rokov, výskum vtedy viedol archeológ Alexander Ruttkay.

Tento pahorok Považského Inovca, ktorý vyčnieva viac ako 60 metrov nad horizont, bol osídlený už v staršej kamennej dobe, našli sa tam doklady osídlenia aj z  bronzovej doby aj z čias Rímskej ríše.

Medzi nálezmi sú šperky zo striebra či z jantáru.

O pamiatku sa stará aj občianske združenie Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane. Vlani vymenili časť zhnitých palisád.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: história


Článok je zaradený aj do ďalších tém História

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Juraj Sagan suverénne obhájil titul majstra Slovenska v cyklistike

Brat úspešnejšieho Petra bol jediným Slovákom v úniku, z ktorého napokon vzišiel český i slovenský šampión.

AUTO

ONLINE F1 v Azerbajdžane: Vedie Hamilton, Bottas po kolízii na samom konci

Hamilton počtom pole position prekonal Ayrtona Sennu.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.

Neprehliadnite tiež