PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár
BRATISLAVA. Zlatý vek archeológie na Slovensku bol niekedy v druhej polovici minulého storočia, no ani posledné roky nie sú pre vedcov nezaujímavé. Naopak, archeológovia sa opäť intenzívnejšie venujú systematickým výskumom.
Postupne sa modernizujú spôsoby prezentácie archeologických nálezov. Obvykle sa po preskúmaní objavené stavebné zvyšky opäť zasypú, prípadne len vyznačia na povrchu terénu. Pamiatka je vyhodnotená v publikácii, nálezy končia v škatuliach v depozite, v lepšom prípade vo vitrínach múzeí.
Takýto postup je podľa archeológa Karola Pietu z Archeologického ústavu SAV v Nitre šetrný k originálu, ale skúpy na tlmočenie získaných poznatkov pre verejnosť. Ale situácia sa začína sa meniť.
Vznikajú archeologické parky, ktoré návštevníkom ponúknu dobrodružnejší zážitok pri spoznávaní, podobný, za akými chodia turisti napríklad do Rakúska.
Budujú sa na miestach, kde výskum prebieha dlhodobo, kde bude možné pozorovať archeológov priamo pri práci.
„Za istých vopred dohodnutých podmienok sa môžu návštevníci aj zúčastniť priamo na vykopávkach,“ povedal Ladislav Olexa, vedúci výskumu na kopci Várhegy pri Nižnej Myšli. Nachádza sa tam osada z bronzovej doby a vzniká archeologický park. V Nitre na Martinskom vrchu zas vzniká archeologické múzeum v prírode.
V posledných desaťročiach archeológovia našli významné pamiatky, ktoré tu po sebe zanechali Kelti, Slovania či Germáni.
„Keltskú históriu nájdeme v archeologickom múzeu v prírode na Havránku v Liptove, a po sprístupnení základov palácových budov aj na hradnom vrchu v Bratislave,“ hovorí archeológ Karol Pieta.
Počiatky našich národných dejín z čias Veľkomoravskej ríše dokumentujú nálezy najmä na západe Slovenska.
„Sú to najmä zvyšky sakrálnych stavieb na Devíne, v Nitre a v Ducovom a stojace kostolíky v Nitrianskej Blatnici a v Kopčanoch, spolu s monumentálnymi opevneniami na Bojnej,“ dodáva Pieta.
Po rokoch skúmania a konzervovania v Nemecku sa má tento rok vrátiť na Slovensko aj ďalšia časť drevenej hrobky germánskeho kniežaťa starej 1600 rokov, ktorú našli v Poprade – Matejovciach. Podtatranské múzeum v Poprade chystá trvalú inštaláciu tohto unikátneho nálezu.
Letecké skenovanie pomohlo nájsť hradiská a cesty
ZÁPADNÉ SLOVENSKO
Na Martinskom vrchu vzniká archeopark
NITRA. Jednou z najzaujímavejších archeologických lokalít v regióne Nitry je Martinský vrch. Vlani tu položili základy budúceho archeoparku. Jeho prvým exponátom je pamätník, ktorý tvorí línia základov mladšieho Kostola sv. Martina. Ďalšími budú dve zemnice a hrnčiarska pec z veľkomoravského obdobia. Neskôr postavia hospodárske objekty, kostiarsku dielňu, kováčsku vyhňu a sklársku pec. Návštevníci budú môcť vidieť archeológov pri práci a sami si aj niečo z ich práce vyskúšať.
Výskumy v 60. rokoch doložili na Martinskom vrchu základy predrománskeho kostolíka, ktorý vtedy považovali za najstarší na našom území.
Nachádza sa tu aj cintorín. „Odkryli sme tu zhruba stovku hrobov, pri kostrách sme objavili najmä šperky, ozdoby vlasov a podobne,“ povedal Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologicého ústavu SAV.
V areáli sa nachádzala aj veľkomoravská osada, ale i staršie artefakty – od kamennej doby až po stredovek.
„K raritám z tých starších období patria napríklad najstaršia rímska minca na Slovensku – medená Aes grave z doby Rímskej republiky, krásna keltská bronzová plastika muža aj zlatý dukát Vladislava II. zo začiatku 16. storočia,“ povedal Ruttkay.
Prvé dva nálezy možno vidieť v klenotnici Ponitrianskeho múzea, nálezy z cintorína aj v Diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade.
V areáli vrchu vznikne aj Múzeum Veľkej Moravy. „Projekt aj právoplatné stavebné povolenie už máme, ešte zháňame financie,“ dodal Ruttkay. (jč)
Letecké skenovanie objavilo hradiská a cesty
Fakty
Hypokaustum
- Vykurovací systém v rímských budovách.
- Teplý vzduch z vykurovacej miestnosti (parefurnia) prúdil pod podlahou podoprenou tehlovými stĺpikmi, potom stúpaldo stien z dutých tehál.
- Profesionálni archeológovia spolupracujú s amatérmi.
TOPOĽČANY. Na nálezisku Valy v katastri obce Bojná sa systematicky začalo kopať v roku 2007.
Celkom štyri náleziská sa datujú do 9. stočia a potvrdzujú, že na našom území existovalo kresťanstvo a písmo ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda.
Asi najvýznamnejším nálezom je pozlátená plaketa z 9. storočia a tiež celý zvon (na snímke SITA). V celej Európe sú podobné iba štyri. V Bojnej sa našli aj tri ďalšie zvony v úlomkoch.
Archeológovia sa pri výskume zamerali aj na širšie okolie hradiska. Vďaka leteckému skenovaniu územia našli nové veľkomoravské i keltské hradiská i zaniknuté cesty. „Inšpirovala nás prieskumná metóda, ktorá využíva zariadenie nazývané lidar, vďaka ktorému sa nám podarilo objaviť dve hradiská, o ktorých sme doteraz nevedeli,“ povedal vedúci výskumu Karol Pieta.
Okrem včasnostredovekého osídlenia boli v minulosti obývané aj Keltmi a podarilo sa tam získať veľa atraktívnych nálezov.
Okrem iných tam našli aj strieborné a zlaté keltské mince. Ich nálezy sú také zriedkavé, že šesť nájdených mincí možno považovať za mimoriadne vysoký počet.
„Sú to naozaj vzácne typy. Sú na nich zobrazené kone a na druhej strane je portrétna hlava. Zrejme ide boha Apolóna, pretože keltské mince sú často napodobeninami gréckych platidiel,“ vysvetlil Pieta. (oš, tasr)
Kostolec chráni palisáda aj dnes
PIEŠŤANY. Slovanský veľmožský dvorec na strmom kopci nad Ducovom je obkolesený hradbami z dreva, palisádami. Pripomína tak opevnenú pevnosť z filmového Vinnetua. Okrem palisády z dubových kolov sú tam i zrubové domy a kostolík – rotunda.
Objavili ho koncom 60. rokov, výskum vtedy viedol archeológ Alexander Ruttkay.
Tento pahorok Považského Inovca, ktorý vyčnieva viac ako 60 metrov nad horizont, bol osídlený už v staršej kamennej dobe, našli sa tam doklady osídlenia aj z bronzovej doby aj z čias Rímskej ríše.
Medzi nálezmi sú šperky zo striebra či z jantáru.
O pamiatku sa stará aj občianske združenie Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane. Vlani vymenili časť zhnitých palisád.
