Profesionálni archeológovia spolupracujú s amatérmi. Úspešne

PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár

STREDNÉ SLOVENSKO

Nálezom pri Ponickej Hute pomohol strom

PONICKÁ HUTA. Les nad Ponickou Hutou v Banskobystrickom okrese s výraznými zvyškami valového opevnenia nesie názov Hradisko na Kláštore.

Najnovšie poznatky ukazujú, že v dávnej minulosti tu bolo keltské osídlenie.

Pomerne neznáme Hradisko na Kláštore sa snaží rovnomenné občianske združenie spropagovať a zabezpečiť tu archeologický výskum.

Nálezy v Ponickej hute odhalil strom. (zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

K prvým nálezom pomohol vyvrátený strom. Daniel Dioši zo združenia hovorí, jeho korene vyniesli na povrch množstvo úlomkov keramiky a rôznych nástrojov.

Členovia združenia odhadujú, že hradisko mohlo byť osídlené približne tisíc rokov, čo však môže presnejšie určiť až archeologický výskum.

Lucia Klinerová zo združenia predpokladá, že v čase najväčšieho rozmachu mohla žiť na hradisku približne desiatka rodín, ktoré sa zaoberali metalurgiou. „Pravdepodobne to však bolo neskôr aj kultové miesto,“povedala.

Najkrajšou časťou územia je akropola a mystický kamenný portál. Či ide o dielo prírody, alebo človeka, ostáva nateraz nejasné. (eta)

Na Pustom hrade falšovali peniaze

ZVOLEN. Pustý hrad tvoria dva samostatné hrady – Horný a Dolný. Spolu so spojovacou časťou tvoria areál s celkovou rozlohou takmer päť hektárov. Areál sa už v minulosti stal terčom hľadačov pokladov. Archeológovia tam však dodnes majú dosť práce. Najvzácnejšie nálezy totiž ukrývali a stále ukrývajú niekoľkometrové vrstvy zeme.

Dlho sa napríklad predpokladalo, že Dolný hrad pochádza zo 14. storočia. Len prednedávnom sa zistilo, že vznikol už začiatkom 13. storočia. Poľskí odborníci v krakovskom laboratóriu to zistili zo vzoriek zhoreného stropného trámu rezidenčnej veže.

Písomné zmienky o hľadaní pokladov na Pustom hrade sú už z polovice 19. storočia. Rabovalo sa aj počas celého 20. storočia, najmä odkedy sú ľahko dostupné detektory kovov.

Hľadači pokladov výrazne narušili statiku vchodu z nádvoria do obytnej veže na Dolnom hrade.

„Kopali tiež v  interiéri obytnej veže, čo potvrdzujú nálezy z konca 19. storočia,“ povedal Ján Beljak z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Kamenná veža je pritom jedna z najväčších a najvýznamnejších stredovekých obytných stavieb v strednej Európe.

„Nádvorie Dolného hradu vyrabovali v 90. rokoch 20. storočia. Je kompletne vyčistené do hĺbky 30 centimetrov. Šancu na krajšie kovové archeologické nálezy máme vo väčších hĺbkach,“ povedal Beljak.

Na hrade sa našlo väčšie množstvo falošných mincí z prelomu 13. – 14. storočia, viedenských fenigov Přemysla Otakara II. a Albrechta I. v bašte na Hornom hrade aj strieborných plieškov, polotovarov na výrobu mincí.

Peňazokazci veľmi pravdepodobne pracovali pod „patronátom“ vplyvného feudála.

V minulej sezóne našli aj mincové kotúčiky, slúžiace na razbu, a strieborné denáre z druhej polovice 13. a prelomu 13. – 14. storočia. Našli ich na dne cisterny na Hornom hrade, ktorá je s pôdorysom 7- krát 7 metrov a 10-metrovou hĺbkou najväčšou známou stredovekou zásobárňou vody na území Slovenska.

„Samozrejme, z hradu pochádzajú aj pravé mince,“ povedal Beljak. „Veľkým úspechom sú nálezy mincí posledných arpádovských kráľov -dvoch denárov Ondreja III. a jedného sobášneho denára Ladislava IV,“ spresnil archeológ.

Nálezy z Pustého hradu vystavia v Starej radnici vo Zvolene zrejme od apríla. (moj)

Sídlisko, hradisko a pohrebisko

POLTÁR. Keď kamarát Mirka Peťka z Lovinobane našiel pod vrchom Strieborná pri Cinobani črepiny, amatérskemu historikovi to nedalo.

„Z literatúry som zistil, že by mohlo ísť o nálezisko kyjatickej kultúry. Začal som pod Striebornú chodiť a po čase som objavil prvý hrob,“ povedal Peťko.

Vtedy už spozorneli aj archeológovia z Nitry. S výskumom náleziska, ktoré je považované za svetový unikát, začali v roku 2007. V roku 2014 ho ukončili, no je možné, že sa pod Striebornú vrátia.

Doposiaľ bolo odkrytých 314 hrobov, odborníci odhadujú, že ich tam ešte raz toľko. „Hroby sú často v kamenných skrinkách s vencami z kameňov. Pravekí ľudia dávali popol do nádoby, ktorú väčšinou prekryli misou. Do hrobov vkladali nádoby, ale aj prepálené bronzové šperky, ktoré mal mŕtvy počas kremácie na sebe,“ povedala archeologička Dana Marková.

Nálezisko je unikátne tým, že sa tu podarilo nájsť pohrebisko, sídlisko i hradisko.

„Dedinu od pohrebiska oddeľoval potok, ktorý bol hranicou medzi živými a mŕtvymi,“ povedala archeologička.

Vek hrobov sa odhaduje od obdobia 1300 až približne 800 rokov pred Kristom. Cinobanské nálezisko žiarových hrobov z tohto obdobia nie je v Novohrade ojedinelé. Podobné sa našli v Radzovciach, Podrečanoch či Málinci. (bal)

Kostol v Radoli vyrabovali husiti

RADOĽA. Za uplynulé štyri roky sa podarilo zamerať a preskúmať v Radoli pôdorys zaniknutého stredovekého kostola. V kostole a  jeho okolí objavili množstvo črepov, zväčša z druhej polovice 14. až prvej polovice 15. storočia.

„Našlo sa aj množstvo klincov, prstienok, železná pracka z opaska a drobná minca Žigmunda Luxemburského. Posledné tri nálezy pochádzajú z hrobov,“ povedal riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský.

V roku 2014 začali skúmať priekopu, ktorá lemuje z vonkajšej strany val vzdialený 60 metrov od kostola.

Informácie o výskume vyvolávajú záujem a do Radole prichádzajú ľudia, ktorí sa zaujímajú o regionálne dejiny. Ku Koscelisku vedie náučno-historický chodník.

„Nálezisko našťastie nie je príťažlivé pre hľadačov pokladov. Ak aj bolo v starom kostole alebo v sídle, ktoré ho obklopovalo niečo cenné, tak to uchmatli ešte husiti, ktorí ho vyplienili okolo roku 1430. Ostali po nich iba ruiny, črepy a spálenisko,“ povedal Jesenský. (ih)

Na Havránku obetovali aj ľudí

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pred viac ako dvetisíc rokmi žili na Havránku Kelti. Keď začali v 60. rokoch minulého storočia stavať priehradu Liptovská Mara, našli tu archeológovia pozostatky sídliska z mladšej železnej doby z obdobia 300 – 100 rokov pred Kristom.

Objavili zvyšky opevnení s kamennými hradbami, starých krosien, hrnčiarskeho kruhu, pecí, nádob, šperkov, keltské mince, klince a obetnú jamu. V nej pozostatky zvieracích a ľudských obetí.

Podľa nálezov na Havránku je jasné, že železnú rudu spracovávali na vysokej úrovni.

„Okolo hradiska bolo asi šesť osád, dve z nich sú teraz utopené v priehradnom jazere, časť odkrytých domov postavili v radovom systéme,“ povedal objaviteľ Keltov na Havránku, archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.

Spolu s kolegami sa rozhodli ukázať návštevníkom život v období laténskej kultúry. Výsledkom je archeologické múzeum v autentickom prostredí.

Archeoskanzen na Havránku. (zdroj: TASR)