BRATISLAVA. Vyhliadky prímeria v Sýrii, pomoc sýrskym utečencom v Libanone, potreba proeurópskych reforiem v Moldavsku, ako aj politické zmeny v Bielorusku boli na rokovacom stole ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ.
Slovensko na pravidelnom rokovaní Rady pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Informoval o tom tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.
Ochota pomáhať skúsenosťami
Krátko pred zasadnutím sa Lajčák stretol s Draganom Čovićom, predsedom predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH). Ten do rúk holandského predsedníctva v Rade EÚ odovzdal oficiálnu prihlášku na členstvo.
„Ide o začiatok novej fázy procesu, čím Bosna a Hercegovina dala najavo, že jej záleží na európskej perspektíve,“ zhodnotil šéf slovenskej diplomacie. Ako dodal, ambíciou slovenského predsedníctva v Rade EÚ je, aby Rada formálne požiadala Európsku komisiu o vypracovanie stanoviska k prihláške. Lajčák zároveň potvrdil ochotu Slovenska pomáhať Bosne a Hercegovine vlastnými skúsenosťami z integračného procesu.
Na zasadnutí Rady sa ministri venovali aj Moldavsku a Bielorusku – krajinám Východného partnerstva, ktoré patrí medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. „Diskusia k Moldavsku bola pomerne kritická a kopírujú to aj závery Rady,“ priblížil šéf rezortu zahraničia.
„Od októbra 2014 ide o šiestu vládu a je prvá, o ktorej nekonštatujeme, že je proeurópska,“ dodal Lajčák, podľa ktorého EÚ očakáva od moldavskej vlády konkrétne výsledky, ako boj proti korupcii, ozdravenie bankového sektora či nezávislosť súdnictva. „Budeme ju hodnotiť podľa skutkov, nie podľa slov,“ uviedol a ocenil, že „EÚ prehovorila promptne“.
Naopak, vo vzťahu k Bielorusku európski šéfovia diplomacií uznali určité pozitívne zmeny v poslednom období. EÚ rozhodla o zrušení sankcií voči 170 jednotlivcom a trom spoločnostiam. Sankciám naďalej podliehajú štyria jednotlivci spájaní so zmiznutím opozičných aktivistov na konci 90. rokov. V platnosti zostáva aj zbrojné embargo. „Potvrdili sme, že sankcie sú politický nástroj, nie politika ako taká,“ skonštatoval Lajčák s tým, že ide aj o „dobrý signál pre tamojšie proeurópske sily“.
Zastavenie bojov a humanitárna pomoc
Ministri zahraničných vecí EÚ neobišli ani pálčivú tému Sýrie v kontexte najnovších diplomatických iniciatív, ako sú ženevské rozhovory, Londýnska darcovská konferencia a najnovšie stretnutie medzinárodnej podpornej skupiny pre Sýriu (ISSG) na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie sa diskusia sústredila najmä na dva aspekty – prístup k humanitárnej pomoci v najnebezpečnejších oblastiach Sýrie a zastavenie nepriateľských bojov.
Medzi absolútne priority totiž momentálne patria práve nastolenie udržateľného prímeria, prístup humanitárnej pomoci pre civilné obyvateľstvo a obnova ženevských rokovaní.
Dôsledky sýrskej krízy rezonovali aj počas pracovného obeda s ministrom zahraničných vecí Libanonu Džibranom Bassilom.
Libanon patrí medzi krajiny najviac zasiahnuté konfliktom v Sýrii – vzhľadom na krehkosť tamojšej konfesionálnej rovnováhy, ako aj prítomnosť vyše milióna utečencov, čo je asi štvrtina tamojšej populácie. Ministri členských krajín EÚ ubezpečili libanonského partnera o podpore a solidarite v jeho zložitej domácej i regionálnej situácii.
„Libanon susedí so Sýriou a má najviac utečencov. Jeho názory sú preto pre nás veľmi obohacujúce,“ uzavrel Lajčák.
