Interview so šéfom KDH Jánom Figeľom je piaty zo série predvolebných rozhovorov s predsedami politických strán. Denník SME oslovil strany, ktorých minuloročný priemer preferencií v agentúre Focus prekročil hranicu troch percent.
Od volieb v roku 2002 ste ustrnuli na ôsmich percentách, ktoré sa vám nedarí zvýšiť. Ste zmierený s tým, že KDH je osempercentná strana?
„Nie som s tým zmierený a som presvedčený, že KDH má na viac. Keď som hnutie preberal, jeho volebný výsledok sa posunul o plus 25-tisíc hlasov, v roku 2010 sme šli do vlády Ivety Radičovej, ktorá, žiaľ, skončila predčasne. Aj v predčasných voľbách sme, na rozdiel od iných strán pravicovej koalície, šli znova hore o ďalších desaťtisíc hlasov. A aj v ďalších troch voľbách sme získali dvojciferný výsledok.“
To nemusel byť problém, keď v regionálnych, komunálnych voľbách či vo voľbách do europarlamentu bola nízka účasť.
“Každé voľby sú iné, ale hnutie je to isté.
„
„Áno, súhlasím, každé voľby sú iné, ale hnutie je to isté a sme jediní, ktorí sme kontinuálne zastúpení na všetkých štyroch úrovniach verejnej správy.“
Bavíme sa o parlamentných voľbách, kde výrazný nárast vašich hlasov nebol a prieskumy vám dnes predpovedajú ešte menej. Ako si to vysvetľujete?
„Prieskumy tradične nekomentujeme, je to úcta k voličom aj odkaz, že rozhodnutia sa robia pri volebných urnách, nie v telefonátoch alebo v nejakých anketách.“
Aj pri urnách ste mali okolo osem percent.
„Príčin môže byť viac. Čiastočne to spájam s tým, že sa hnutie oslabovalo odchodmi ľudí z rôznych príčin. KDH sa tiež predtým menej venovalo ekonomike alebo inak povedané chlebovým témam. Dnes s vážnosťou hovoríme o tom, že krajina má naviac, aby prešla z mínusu do plusu, ale na to treba riešiť nezamestnanosť, sociálny systém, dôchodky a agendy, ako sú školstvo a zdravotníctvo. KDH je v rozbehu, ktorý prináša a prinesie ovocie. Posledný rok bol odlišný a jeho ovocie bude prichádzať. Idem z Levoče, kde sme verejne oznámili, že levočská SDKÚ volí KDH.
Utrpelo KDH odchodom Mikuláša Dzurindu a vznikom jeho SDKÚ?
„Do istej miery z dlhodobého pohľadu utrpelo skôr Slovensko. Možno aj preto dnes vládne veľká ľavicová strana, ktorá je skôr molochom, lebo to nie je ani sociálna demokracia. Ako povedal aj Hannes Swoboda z Viedne (pozn. red. bývalý šéf európskych socialistov), Fico nie je ani sociálny a ani demokrat. A napravo je zasa množstvo subjektov.“
Prijali ste so zadosťučinením fakt, že nakoniec v SDKÚ odporúčajú voliť vás? Oni majú dve percentá, vy osem, nie je to žiadna sláva.
„Hlasoval som za vznik SDK spolu s Mikulášom Dzurindom a Jánom Čarnogurským. Bolo to historické hlasovanie, ktoré umožnilo vznik Slovenskej demokratickej koalície ako volebnej strany. A rozhodli sme najtesnejšou možnou väčšinou šiestich hlasov proti piatim. Toto rozhodnutie vrátilo Slovensko naspäť na cestu, integrovalo ho do vyspelejšej a zjednotenej Európy. Chrbticou spolupráce bolo KDH. Bolo najsilnejšie, početné a zorganizované. SDK a v jeho jadre KDH boli protagonistami spravodlivého a demokratického a európskeho Slovenska.“

Prečo teda dnes už nie ste hegemónom pravice?