BRATISLAVA. Neexistuje žiadny relevantný verejný záujem smerujúci k tomu, aby bol ľuďom vo výkone trestu odopretý výkon aktívneho volebného práva v parlamentných voľbách, na toto vyjadrenie nášho ústavného súdu upozorňuje verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.
Ombudsmanka dostala podnet, v ktorom jeho autor namietal, že zákon o podmienkach výkonu volebného práva mu ako osobe vo výkone trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný trestný čin neumožňuje voliť a vylučuje ho z aktívneho volebného práva.
Obmedzovanie volebného práva
Obrátila sa preto na Ústavný súd SR. Ako ďalej agentúru SITA informoval poradca pre médiá a komunikáciu verejnej ochrankyne práv Ján Glovičko, "verejná ochrankyňa práv podala na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na posúdenie súladu zákona o podmienkach výkonu volebného práva s ústavou.
Zároveň navrhuje, aby súd pozastavil platnosť namietaného ustanovenia zákona tak, aby jeho aplikácia v najbližších parlamentných voľbách nemala za následok neoprávnený zásah do aktívneho volebného práva určitej skupiny obyvateľov."
Ombudsmanka tvrdí, že po preskúmaní podnetu dospela k presvedčeniu, že zákon o podmienkach výkonu volebného práva porušuje základné práva alebo slobody, respektíve ľudské práva a základné slobody. Týka sa to konkrétne ustanovenia zákona o tom, že jednou z prekážkou práva voliť je "výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu."
Z tohto dôvodu sa obrátila na ústavný súd. "Táto kompetencia jej vyplýva z ústavy. Ak verejný ochranca práv zistí, že všeobecne záväzný predpis porušuje základné právo alebo slobodu, môže predložiť ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade zákona s ústavou," pripomína v tlačovej správe Glovičko.
Jana Dubovcová podala podnet na Ústavný súd SR aj po preskúmaní súvisiacej judikatúry.
Konkrétne "judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva hovorí, že právo voliť nie je výsada, ktorá by patrila určitým privilegovaným skupinám. Základným princípom demokratického štátu je volebné právo, ktoré je všeobecné, t.j. prislúcha každému bez rozdielu postavenia. Hoci ústava umožňuje upraviť obmedzenia volebného práva, musia sledovať legitímny cieľ a musia byť primerané k sledovanému cieľu".
Neexistuje relevantný záujem
Ombudsmanka pripomína, že v súvislosti s obmedzením aktívneho volebného práva osobám vo výkone trestu odňatia slobody sa aj náš ústavný súd už v minulosti vyjadril, že podľa jeho názoru neexistuje žiadny relevantný verejný záujem smerujúci k tomu, aby bol ľuďom vo výkone trestu odopretý výkon aktívneho volebného práva v parlamentných voľbách.
"Ak do uvedeného dátumu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky nedôjde k pozastaveniu účinnosti napadnutého ustanovenia, bude to mať v prípade, že ústavný súd neskôr vyhovie môjmu návrhu, za následok neodstrániteľný zásah do aktívneho volebného práva," cituje tlačová správa verejnú ochrankyňu práv.
Voľby do Národnej rady SR, ktoré sa uskutočnia 5. marca, sú prvé voľby, ktoré sa riadia novou volebnou legislatívou, a to zákonom o podmienkach výkonu volebného práva a zákonom o volebnej kampani.
Oba začali platiť 1. júla 2015. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva uvádza tri prekážky práva voliť: zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia; výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Rovnaké pravidlá platili aj pri predošlých voľbách do NR SR, ktoré sa riadili starou volebnou legislatívou.
