BRATISLAVA. S opatrným optimizmom mieri premiér Robert Fico na dvojdňový summit Európskej rady, ktorý sa vo štvrtok začína v Bruseli. Na ňom sa očakáva dohoda o úprave vzťahov medzi EÚ a Britániou, ktorú požaduje Londýn. Od nej závisí aj výsledok avizovaného referenda o zotrvaní Británie v 28-členom bloku.
"Myslím si, že nejaký rozumný kompromis sa dá dosiahnuť, pretože nám záleží na tom, aby Veľká Británia zostala v Európskej únii," uviedol Fico pred odletom na dnešnom parlamentnom európskom výbore.

Výhrady i podpora Slovenska
Premiér považuje za dôležité, že návrh na riešenie britských požiadaviek, ktoré pripravil šéf Európskej rady Donald Tusk, neobsahuje právo veta pre nečlenské štáty eurozóny voči členským štátom. "Tým pádom nemôžu vetovať naše rozhodnutia. Nebránime sa ale, aby nečlenské štáty eurozóny boli pri veľkých rozhodnutiach," poznamenal Fico.
Slovensko plne podporuje požiadavky Británie na posilnenie konkurencieschopnosti únie, a s tým súvisiace odstránenie byrokracie. Problémy nemá ani so zvýšením právomocí národných parlamentov a použitím tzv. červenej karty. V rámci tohto mechanizmu by 55 percent národných parlamentov mohlo spoločne zablokovať legislatívny návrh Európskej komisie.
Otvorenou zatiaľ zostáva oblasť pracovnej migrácie z ostatných členských krajín, ktorú chce Londýn pribrzdiť. Tu sa hovorí napríklad o indexácii rodinných prídavkov na deti. Tie by sa určovali podľa výšky životnej úrovne domovskej krajiny, kde dieťa pracovníkov z iných krajín EÚ žije.
Vyšehradská štvorka požaduje, aby sa toto obmedzenie netýkalo napríklad dôchodkov a nemalo spätnú platnosť. Taktiež sa diskutuje o dĺžke prechodného obdobia na obmedzenie prístupu zahraničných pracovníkov k sociálnym dávkam.
Pri hraniciach chce tlačiť na plán B
Premiér sa chystá na summite tiež podporiť závery, že sa treba sústrediť najmä na ochranu vonkajšej schengenskej hranice na úrovni Turecko-Grécko a súčasne implementovať Akčný plán EÚ-Turecko.
Na druhej strane chce však vedieť, aký čas je potrebný na ich realizáciu. "Budeme jednoznačne tlačiť na plán B," avizoval ešte pred odletom na parlamentnom európskom výbore s tým, že má ísť o spoločné európske riešenie.
Plán B počíta s posunutím ochrany vonkajšej európskej hranice na úroveň Macedónska a Bulharska. Slovensko na to ponúka primeranú technickú a personálnu pomoc. Pripomenul, že SR už pomáhalo v Maďarsku, Slovinsku a v súčasnosti má 20 policajtov v Macedónsku.
"Ak sa to nepodarí, začnú sa krajiny uzatvárať a to bude koniec Schengenu. Bude to mať obrovské ekonomické dopady," podčiarkol Fico s tým, že najviac tečie do topánok Grécku. Podľa neho totiž hrozí, že ak začnú členské štáty pristupovať k opatreniam na svojich hraniciach, tak všetci migranti zostanú na území Grécka, z ktorého sa stane jeden veľký hotspot. "Čo pri svojich problémoch nebude schopné zvládnuť," dodal.
Na summite sa bude zasadzovať aj za urýchlenie zriadenia Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Považuje za nenáležité, aby sa k tejto problematike viedla na európskej úrovni diskusia do konca júna, teda do konca holandského predsedníctva, a až potom majú nastúpiť konkrétne legislatívne úkony. "Kedy to potom začne fungovať? V zime 2016? A na čo nám to je? Vonkajšiu hranicu potrebujeme chrániť teraz," upozornil. Podľa neho migračná kríza má aj sociálny charakter, pretože začína ohrozovať pokroky, ktoré dosiahli najmä nové štáty EÚ.