BRATISLAVA. Znižovanie počtu škôl, zvyšovanie platov učiteľov a riaditeľov škôl, zvýšenie počtu materských škôl či začlenenie znevýhodnených detí. To sú základné odporúčania odborníkov OECD v oblasti slovenského školstva.
„Niektoré kroky nebudú príjemné, no je potrebné pomerne malý objem financií využívať efektívne,“ povedal v príhovore generálny tajomník OECD José Ángel Gurría. Zároveň Slovensku odporučil zvýšiť podiel zdrojov z HDP do školstva.
Peniaze by mali byť využité na zvýšenie počtu škôlok, ako aj na zvýšenie platov učiteľov a riaditeľov. Medziročné päťpercentné zvyšovanie učiteľských platov označil Gurría za dobiehanie. Slovensko je podľa neho v situácii, že si môže dovoliť dať školstvu viac peňazí.
Štátu by to pomohlo priblížiť sa k priemeru iných krajín OECD. Slovensko dáva na školstvo 2,5 percenta HDP, pričom priemer OECD je o percento vyšší.
Tisíce ľudí chceli vniesť svetlo do temnoty školstva Čítajte Nízky počet žiakov
Otázkou však je, do ktorého sektora školstva má ísť viac peňazí. Gurría odporúča materské a stredné školy. „Do základných škôl idú rovnaké zdroje, aj keď žiakov je menej, viac peňazí treba posúvať do vyššieho vzdelania,“ vyhlásil. Počet žiakov na Slovensku za desať rokov klesol o 26 percent, no počet škôl tento stav neodráža.
Dôsledkom je, že v triedach je okolo 13 žiakov, pričom priemer OECD je 21. „Nízky počet žiakov následne vplýva na prísun peňazí do škôl a na platy učiteľov,“ vysvetlil Gurría. Riešením by podľa odborníkov mohlo byť určenie minimálnej veľkosti triedy. Ak ju škola nedosiahne, stratí nárok na štátnu dotáciu.
Aj keď OECD odporučilo školy zlučovať, minister školstva Juraj Draxler odmietol radikálne škrty. „Je to aj záležitosťou tradície. Školy v malých obciach majú aj inú než vzdelávaciu funkciu,“ povedal. Odborníci v tejto súvislosti kritizovali aj priveľkú autonómiu zriaďovateľských obcí pri riadení škôl, čo spôsobuje rozdiely v efektivite vzdelávania. Podľa analytika INEKO Petra Goliaša je zlučovanie škôl správnym krokom, no zásadným faktorom by pri tom mala byť ich kvalita.
Pozitívnou správou je, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom stredoškolsky vzdelaných mladých ľudí do 25 rokov.
Univerzitný profesor: Vidím strach ako za minulej éry Čítajte Škôlky do rúk štátu
Kým o platoch a pozícii učiteľov sa v posledných mesiacoch intenzívne diskutuje, správa OECD upriamuje pozornosť aj na riaditeľov škôl. Táto funkcia je totiž vnímaná ako neatraktívna a riaditeľský plat je neprimeraný. Riaditeľ zároveň nemá jasne odlíšené postavenie a jeho pozícia je skôr iba rozšírenou funkciou učiteľa.
Riaditeľovu možnosť udeľovať zamestnancom špeciálne odmeny prijali analytici s výhradami, keďže má k dispozícii len obmedzený balík peňazí, pričom neexistujú jasné kritériá a dostatočná transparentnosť odmeňovania.
V prípade materských škôl by sa mala finančná zodpovednosť preniesť z obcí na štát, ktorý by zabezpečil dostatočné kapacity pre všetky deti od troch do piatich rokov. „Deti v tomto veku vstrebávajú všetko, čo vidia okolo seba,“ povedal Gurría s tým, že to vytvára priestor aj na začlenenie detí zo znevýhodneného prostredia.
Práve tendenciu umiestňovať rómske deti do špecializovaných škôl a tried považujú odborníci za nešťastnú prax. Normatívne financovanie, ktoré je v prípade žiakov špeciálnych škôl vyššie, zároveň vyvoláva obavy, že deti sú zaraďované do tejto kategórie škôl netransparentne.
Zaujímavosťou je, že OECD hodnotí kritizované normatívne financovanie na počet žiakov ako dobrý model. Analytici ho dokonca označili za „prehľadný a flexibilný“. Naopak, kriticky hodnotili poskytovanie rovnakých dotácií štátnym, ale aj cirkevným a súkromným škôl. Keďže štátne školy si nemôžu prilepšiť výberom školného, systém ich znevýhodňuje.
